21. Nízke Tatry

21. Prechod Nízkych Tatier (17. – 18. 5 2025)
Toto podujatie pôvodne vzniklo ako zoznamka a príprava na Alpy so ŽIVYK-om, uplynulých 20 ročníkov organizoval Jano Krchnavý. Máj v Nízkych Tatrách vie pripraviť tvrdé podmienky, čo bol vítaný bonus prípravy. Nie inak to bolo aj tento rok. Predpoveď bola jedným slovom odpudivá. Pred 22 rokmi, kedy podujatie vzniklo, neboli predpovede počasia vymakané ako dnes a chodili sme zbalení – pripravení na všetko. Zvolil som osvedčenú stratégiu.
A kto sa prišiel presvedčiť, či to partii meteorológov vyjde?

Nový organizátor Heňo Tóth, nováčik na akcii Marián Ďuratný, ja viac/menej pravidelný účastník. A manželia Zábojníkovci. Ľudka dodala nežnosť zostave. A Jozef? Stálica, spoluzakladateľ, účastník všetkých ročníkov, emeritný prezident spolku dodal punc akcii.
Toľko osoby a obsadenie.
Heňo naplánoval krásnu trasu a nič nebránilo, aby sme po kombinácii rýchlik do Popradu – taxík vystúpili na Pustom poli a vyrazili proti prúdu Hnilca po žltej na Kráľovu hoľu. Krásna, ku koncu divoká dolina, polomy, pobytové znaky medveďov. Všetko ako má byť, patria sem.

Na Martalúzke na dohľad Kráľovej hole sa odpájajú Zábojníkovci, naplánovali si jednodňovku, schádzajú do Vernára.

Už iba traja na vrchole Kráľovej máme veterno, ale nič z predpovedaného, vrátane snehovej pokrývky sa nekoná.

Áno, z hrebeňa vidíme dookola dramatické počasie, ale my kráčame v sprievode kamzíka v slnečnom počasí s občasnou krúpkovou prehánkou už opäť sami. Až na Bartkovej stretávame pani v rokoch. Dali sme sa do reči a vysvitlo, že ide z Dukly a spí na Andrejcovej ako my. Bolo jasné, že budeme mať dámsku spoločnosť našej krvnej skupiny. Zuzana z Košíc, ako sme sa už na chate dozvedeli, bola 12-ty deň na trase Cesty Hrdinov SNP. Strávili sme v útulni večer plný rozprávania, dokreslený príjemným prostredím, remeselným pivom, skvelou kapustnicou a miestnou špecialitou – žeruchovicou (odporúčam navštíviť a okoštovať). Chýbal Marián Rusinko, ktorý mal prísť z inej trasy.
Ráno zaželáme Zuzane šťastnú cestu na Devín a my riešime problém (ktorý jej nehrozí), ako sa dostať domov. Z Liptovskej Tepličky máme autobus o 12.30. Preto po krátkom úseku po červenej hrebeňovke odbočujeme do krásnej Ždiarskej doliny. Z nej sa ešte vyhupneme za výhľadmi na Panskú hoľu a už nás čaká iba zostup. Krásne lúky a ešte krajšie výhľady nás vyprevádzajú do Liptovskej Tepličky.

Stíhame pobehať historické špecifiká európskeho významu, ktoré si choďte pozrieť, keď tam budete – a je koniec.

Skutočne vydarená akcia. Mnohokrát počúvam ponosy kamarátov na preľudnené Vysoké Tatry. Tu v Nízkych sme viac ako 90% túry kráčali osamote. Krásna príroda, pokoj, vrelo odporúčam. A samozrejme, aj my o rok vyrazíme na túto tradičnú akciu. Pridáte sa?
Juraj Dlábik