19. PRECHOD HREBEŇOM NÍZKYCH TATIER

V máji 2003 sa uskutočnil prvý ročník prechodu Nízkych Tatier z Donovalov na Čertovicu.
Covidové opatrenia spôsobili dvojročnú pauzu pri organizovaní akcie. Preto sa v tomto
roku uskutočnil 19. ročník.
Pred štyrmi rokmi sme prvý krát skúsili jednoduchšiu trasu. Neistý nocľah v útulni Ďurková
sme zamenili za pohodlné spanie na Chate M.R. Štefánika. Ďalším dôvodom na zmenu
bola snaha uľahčiť účasť aj starším a moc mladým turistom použitím lanovky na Chopok.
Trend klesajúceho záujmu o akcie SVTS sa prejavila na počte prihlásených – na osobnú
pozvánku zareagovali traja členovia spolku a ešte traja moji starí známi. Aj napriek nie
najlepšej predpovedi počasia sa nikto neodhlásil.
V sobotu 6. mája 2023 sme sa piati stretli v Jasnej na konečnej zastávke autobusu a po 9.
hodine sme začali stúpať od Vrbického plesa do sedla Poľany. Väčšinou sme kráčali po
firnovom snehu, len výnimočne sa niekomu podarilo nepríjemné preborenie. V sedle
Poľany začalo poriadne fúkať. Na Derešoch bolo už úplne zamračené a 15 minút pred
Kamennou chatou začalo husto pršať a viditeľnosť bola skoro nulová. Ešte na hrebeni
sme sa stretli s Janom, ktorý využil lanovku a na chate sa pridala Mirka, tá vyšla na
Chopok po svojich. Potešilo aj stretnutie s mojou sedem-ročnou vnučkou, ktorá sa prvý
krát dostala do výšky nad 2000m. Počet účastníkov sa znížil o dvoch – volal Marián, že sa
vracia s Palom z pod Poľany naspäť do Jasnej. Nepríjemný dážď sa natiahol až na tri
hodiny, tak sme sa pri konzumácii sušili na chate a sledovali na mobiloch meteoradar. Keď
prestalo pršať, vydali sme sa pri oblačnej oblohe po hrebeni ku krížu na najvyššom bode
Nízkych Tatier – Ďumbieri. Cesta na Chatu MR Štefánika viedla priamo dolu pohodlne po
snehovom svahu. Túru sme ukončili po 19. hodine. Chata bola na rozdiel od minulého
roku plná turistov. Ubytovaní sme boli sami v dvoch izbách na najvyššom poschodí. Večer
pri pive sme si spomenuli na kamaráta Mira Čieška, ktorý tu pred rokom sedel s nami a v
jeseni zomrel pri výstupe na Kilimandžáro.
Ráno sme sa prebudili do krásneho slnečného dňa. A tak sme sa mohli v pohode vrátiť
do civilizácie. Málo prešlapaným chodníkom sme zostupovali Jánskou dolinou plnou vody
z roztápajúceho sa snehu a po 16 km sme skončili v Liptovskom Jáne.
Boli to dva pekné dni strávené v krásnej prírode a v spoločnosti priateľov. O rok sa
stretneme na jubilejnom 20. ročníku. Pri trende klesajúcej účasti budem na Ďumbieru
možno už úplne sám. Preto 20. ročník bude aj posledným organizovaným prechodom
Nízkych Tatier.
Ako reakciu na tento článok by som privítal v diskusii návrhy členov na turistickú akciu,
ktorá by nahradila prechod a prilákala by aj mladšie ročníky našich turistov. Pre záujemcov
o štatistiku uvádzam, že v sobotu ráno bol vekový priemer účastníkov tesne pod 67 rokov
a v nedeľu stúpol nad 68 rokov.
Zoznam účastníkov: Jožko Zábojník, Ľudka Zábojníková, Mirka Mladonická, Marián
Rusinko a dvaja noví ( spolužiaci z vysokej školy) Jano Česnek a Palo Rohárik.
Atmosféru akcie priblíži fotoreportáž v prílohe.
Jano Krchnavý