1. opakovací Brnčakurz 25. – 27. 9. 2015, straty 37 %

11 októbra, 2015 Juraj Dlábik One comment

Pôvodne : 14. tatranské stretnutie SVTS

Pospolitý pracujúci ľud tvrdí o PREVYKu, že robíme dookola iba kurzy. Má pravdu. Tento jubilejný prvý opakovací Brnčakurz sme utajili až do poslednej chvíle pred členstvom, nečlenstvom, Ústredím SVTS a ťemer aj pred Metodickou komisiou SVTS.

Niektorí prihlásení už dačo tušili a mesiac dopredu si preventívne čosi dolámali pri rizikových športoch (online skauting či inline skating, či čo to bolo). To nestačilo, babie leto hrozilo a tak sme si na stránke SHMÚ označili termín stretnutia strednomodrou farbou. Potom sme ešte hodili pokus o zbúranie mosta v Podbieli a na poslednú chvíľu tak vyšachovali aspoň vytrvalkyne z Oravy. Poddaných krále Milouše neodradilo nič, veď mali v pondelok sviatok a voľno. Nehovoriac o nepriestrelnom Miškinom argumente „…radši budu koukat přes okno na déšť tady, než doma“. Takže sakumprásk sa nazbieralo 39 ľudí.

V štvrtok som sa popri vyschnutom Loischovom i Šalviovom prameni vymotkal na Brnču a nepresvedčil neodbytných. V piatok ráno sme vyrazili na prechádzku Nemeckým rebríkom. Občas sme (Peťo Š. + ja + 5) dali dajaký fix. Kto si vzal za chaty ráno čaj, vyhral. Kto mal studenú vodu, vypil čaj kamarátom. O jedenástej začalo jemne vytrvalo pršať, kurzisti sa snažili prusíkmi dostať vodu z lán preč. Nezaberalo, 2. pokus sme dali osmami a kýblikmi pri zlaňákoch. ( viď https://www.svts.sk/2016-2-letna-kontrola-zlanakov-z-medenych-lavok/). Na chatu sme dorazili s nadšením a kýbľom vody v topánkach, na lanách i na oblečení.

V sobotu bola za oknami vonku porucha gravitácie: voda nepadala zhora nadol, ale raz zľava doprava a potom zasa naopak. Skúsili sme zachrániť sa v bare pred touto fizykálnou Amáliou , pardon, fyzikálnou anomáliou, ale tam ani ( barmanovej) nohy. Takže sme sa zachraňovali navzájom. Keywords: prusik, Strauss, HMS, rope).

Nedeľa : ráno o 8.00 jedna grupa (Jano F.,ja + 7 statočných) zasa na Nemecký rebrík. Počasie nás sklamalo: nepršalo, troška glazúry okolo Ušatého sedla, laná skoro suché, zostup zasa zlanením. Tvrdé jadro: inštruktori Dudo, Jožo, Miro, Peťo si zohnali po jednom figuratovi a poď ho do Červenej doliny. (To be continued.) Mobilné zrážkomery na našich rucksackoch namerali dačo iné, ako bola predpoveď zo stredy: nulu namiesto 20,9 mm.

Inštruktori: Dudo, Jano, Jožo, Miro, Peťo, Rišo a ašpiranti na inštruktorov I. stupňa: Betka, Erika, Ľuboš, Pali: ďakujeme!

V nedeľu štvorica inštruktorov I.stupňa, zároveň pokušiteľov o kvalifikáciu I2 pokračovala v základnom opakovacom kurze VHT v oblasti Jastrabej veže. Na žlto značenom chodníku do doliny červenej farby nacvičovala lezenie v trojkovom teréne, mimo chodníka sa zamerala sa na nácvik pohybu v mačkách na ľadovej glazúre a namrznutých trávach, vrátane zlaňovania smerom nahor po fixnom lane a smerom nadol po mokrom lane. Všetky použité pomôcky vrátane 4 figurantov z radov účastníkov stretnutia boli vrátené nepoškodené naspäť na chatu.

K otázke zúčastnených „Prečo dnes nebol dosiahnutý žiadny vrchol ?“ spomínaná štvorica vydala nasledovné vyhlásenie: Aktuálne poveternostné podmienky dnes dovolili dosiahnuť vrchol iba na chate, najlepšie priamo v posteli.

Dušan (Dudo) Lukáč.

Obrázková príloha:

SHMÚ Dudo v stredu 23. 9. 2015: Naozaj neviem, načo je dobré označovať modrou farbou termín stretnutia ešte aj na meteogramoch SHMÚ