Bomby

Toto nie je návod na výrobu, ten si priaznivci AlKaidy vraj ľahko môžu nájsť napríklad na webe. Tento článoček bude o už hotových plynových bombičkách (kartušiach), ktoré si nosíme a vozíme so sebou na hory vo vidine teplého čaju, pokrmu a občas aj svetla.

Áno, všetci ste už pochopili, že to bude o takých triviálnostiach, ako je zaobchádzanie s plynovými bombičkami na varenie a svietenie. Kosťo už určite chystá článoček o kupovaní varičov (určite aj benzínových), aj náčelník bivakárov Joseph Alpamayo má rozsiahle skúsenosti a vedel by nimi určite prispieť, ďalších nespomínam iba pre nedostatok papiera. Ja sa tiež cítim povolaný vyjadriť sa k tejto problematike. Prečo? Môj prvý a posledný pokus vyhodiť zájazdovú Karosu do luftu bol totiž neúspešný (jednalo sa o zájazd K4000). Odvtedy si pozorne všímam, ako kto s bombičkami a varičmi manipuluje. Som prekvapený, že nielen nováčikovia, ale aj na prvý pohľad skúsení horali sa občas správajú pri manipulácii s plynovými bombičkami a varení odvážne, nebezpečne alebo nerozumne. Skrátka vedomky či nevedomky pokúšajú Šťastenu.

Spôsob dopravy a manipulácie s varičom by mal byť zautomatizovaný, aby kdesi vysoko na kopci človek unavený výstupom, zimou, nedostatkom kyslíka nešpekuloval, ale bezpečne a čím rýchlejšie si pripravil čosi teplé na pitie alebo na zjedenie a mohol zaľahnúť do spacáku, alebo pokračovať ďalej v túre.

Takže na zopakovanie pár viet z návodov a skúseností z praxe, aby sme varili a svietili bezpečne a účinne. Snažil som sa vyhnúť firemným názvom a nerobiť reklamu ani antireklamu nejakej značke, ale nebolo to dosť dobre možné.

1. PLYNOVÁ BOMBIČKA (KARTUŠA) JE TLAKOVÁ NÁDOBA, V KTOREJ JE TEKUTÝ PLYN (PREVAŽNE PROPÁN/BUTÁN, ALE AJ ČISTÝ BUTÁN, ALEBO IZOBUTÁN).

Na každej bombičke je uvedené, že ju nemáme vystavovať priamemu slnečnému žiareniu a teplotám nad 50°C, aby nedošlo k zvyšovaniu tlaku v nej a k jej roztrhnutiu.

Samozrejmosť? Áno, ale….

Takže:

Nenechávame ju na priamom slnku.

V autobuse ju nevozíme v kabíne, ale v kufri (čo ak by náhodou predsa len k niečomu došlo) a snažíme sa všetky bombičky s plynom umiestniť na také miesto kufra autobusu, kde sa ani pri stúpaní alebo pri státí v dopravnej zápche enormne nezvyšuje teplota (viď ohrozená Karosa hore – bolo to v zápche pri Viedni). Podobne ju umiestňujeme v aute. Môžeme využiť aj prenosnú izotermickú prepravku – chladničku.

V stane, ktorý opúšťame na celý deň a na ktorý môže svietiť slnko, bombičky umiestnime pod spacák alebo skrátka tak, aby sa nemohli prehriať.

A ešte notoricky známa vec, že do lietadla nám plynové kartuše nevezmú.

2. PLYNOVÁ BOMBIČKA JE URČENÁ NA JEDNORAZOVÉ POUŽITIE.

Na to ju určili konštruktéri. Samozrejmosť? Áno, ale….

– príčina: domáce plnenie plynovej kartuše

  
– následok : kartuša zapichutá do stropu

A komentár plniča/fotografa v jednom: „…je múdre kontrolovať váhu, táto mi buchla po naplnení a ponechaní na balkóne, …na obed sa vyjasnilo“

Vzhľadom na použitý materiál jej trvanlivosť nie je večná. Kartuše so znakmi absolvovaného pádu, nárazu, s hrdzou na spojoch urýchlene vyraďujem tak skoro, ako to situácia so zásobou plynu v ruksaku dovolí.

Traduje sa medzi variacimi turistami story o tom, ako jedna bombička po opätovnom naplnení začala púšťať plyn. Nešlo o vadný spoj alebo ventil, ale o koróziu steny!!! Autora-plniča nemenujem, ale týmto mu ďakujem, spozná sa.

Pri dlhodobom používaní je zrejme aj väčšia šanca roztrhnutia bombičky pri prehriatí, aj keď práve mne sa to v kufri autobusu stalo s novou, výrobcu vynechávam. Odvtedy však nekupujem tie bombičky, ktoré majú v hornej časti (kde sa začínajú zužovať k ventilu) hranu.

Pri laickom testovaní vysokou teplotou u nich dochádzalo k odtrhnutiu dna bez toho, aby ho najprv vydulo. Zdá sa, že tam kdesi dole na spoji bola chyba. Na novších typoch (širšie, s oblým prechodom vo vrchnej časti) sa pri teplote vysoko nad 50°C najprv vydulo dno a až potom ho odtrhlo. Dokonca u týchto „oblých“ celkom prázdnych bombičiek došlo iba k vyfučaniu zbytku plynu cez ventil a vlastný obal ostal neporušený. Koniec pyrotechnickej vložky.

3. VARIČ (LAMPU) MONTUJEME NA BOMBIČKU VO ZVISLEJ POLOHE TAK, ŽE BOMBIČKA JE NASPODKU.

Samozrejmosť? Áno, ale….

Pri montáži dochádza k úniku malého množstva plynu.

Ak montujeme vo vodorovnej polohe:

•  môže dôjsť k úniku skvapalneného plynu – čo je v prvom rade väčšia škoda, ako keď nám unikne plynné palivo

•  ak niekto vedľa nás má zapálený oheň/varič/lampu/sviečku atď., môže dôjsť k zapáleniu uniknutého plynu. Nešťastie je hotové, aj keď je nablízku nemocnica s oddelením popálenín

4. ODPAROVANÍM PLYNU SA BOMBIČKA OCHLADZUJE A ODPAROVANIE PLYNU V NEJ SA SPOMAĽUJE.

Samozrejmosť? Áno, ale….

Netreba sa diviť, že potom je plameň variča slabší. Tomu sa pri nižších teplotách môžeme ťažko vyhnúť. O mernom skupenskom teple odparovania sme sa kedysi učili na fyzike. Zvonku sa na obale dokonca môže vytvárať námraza.

PREVENCIA 1: Ak použijeme závetrie, či už kúpené, alebo doma vyrobené z viacerých vrstiev alobalu, uvaríme rýchlejšie. Závetrie odráža teplo z variča na bombičku

Môžeme sa však aj vyhnúť zbytočnému ochladzovaniu: nezahrabávame varič do snehu, ale podľa možností ho staviame na suchú podložku, ktorá zbytočne neodvádza teplo – skala, drevo. Dobré je nosiť si okrúhlu drevenú podložku – tzv. podbombovník. Po štyroch rokoch od uvedenia dreveného podbombovníka do môjho ruksaku bol na trh konečne uvedený superpodbombovník (od Primus-u). Má 3 nožičky ako nejaký rozčapený statívček na foťák, je z čierneho plastu, váži 22g. Zdvihne bombičku cca 3cm nad terén, takže by sa malo dať variť aj v plytšom potoku. Nová verzia závetria od VARu z hliníkového vrchnáku na ešus dá tiež takto využiť, ale iba pre priemer bombičiek cca 10cm – teda tie žlté od VARu.

PREVENCIA 2: Ak je to možné, v zime ju balíme niekde do stredu ruksaku medzi rezervné oblečenie alebo do spacáku, aby nevychladla. V noci si ju môžeme hriať na vlastnom tele – v spacáku. Ak ideme do chladnejších podmienok s plynovým varičom, treba rátať s tým , že varenie najmä na poloprázdnej bombičke môže byť pomalšie, alebo aj nemožné, v závislosti od náplne.

Coleman-ova novinka je CPS – Constant Power System. Mal by zaistiť konštantný výkon až „do dna“ a do –10°C.

Na extrémnu zimu sa aj tak odporúča varič na tekuté palivo. Novinkou sú variče Primus OmniFuel a MultiFuel, ktoré sa dajú použiť na plyn aj na tekuté palivá.

Máme možnosť kúpiť bombičku naplnenú:

•  butánom – vhodná najmä v lete – ale k moru, nie na ľadovec

•  zmesou propánu/butánu (pomer cca 30:70%) – rôzni výrobcovia, najčastejšie v našich obchodoch

•  zmesou propán/bután/izobután (pomer cca 20:70:10%) – POWER GAS 4 Season Mix fy Primus – asi by to malo fungovať lepšie v chlade

•  zmesou propánu/izobutánu (momentálne červené bombičky fy MSR, plné majú fungovať do –23°C)

5. VARIČ STAVIAME NA ROVNÚ PODLOŽKU.

Samozrejmosť? Áno, ale… .

Komu sa ešte nepodarilo vyliať pri varení (vriacu) vodu, čaj či polievku, nech sa prihlási, má u mňa poldeci.

Pri Weissmieshütte to raz skončilo obareninami 2. stupňa, keď si dotyčný domorodec vylial na holé priehlavky veľký ešus vriacej vody. (Videli sme perfektnú prvú pomoc – kamaráti mu polievali nohy ľadovcovou vodou až do príchodu lekára HS a následného odvozu vrtuľníkom. Tým zabránili, aby od bolesti padol do šoku).

Výber rovnej podložky je často obmedzený. Ako vodováha nám môže poslúžiť voda v nádobe, ktorú ideme variť.

Zmontovaný varič je stabilnejší, ak má širšiu základňu a menšiu výšku. Čo s tým, keď už máme kúpený varič aj bombu? Už asi veľa neurobíme, ale aspoň nezlepujeme bombičky lepiacou páskou nad seba (nevymyslel som si to – videl som naživo). Horák je potom vysoko a celé je to menej stabilné.

Ak však ideme kupovať varič, je občas možnosť kúpiť varič, na ktorom je horák na drôtenej trojnožke, pričom plyn z bombičky ide k horáku cez hadičku. Váha okolo 380g je trocha vyššia ako u štandardných modelov, ale mne stojí za to.

Ak ale ideme kupovať bombičku (čo je častejšie), máme síce možnosť vybrať si z viacerých výšok a objemov, ale spravidla iba z troch priemerov – platí pre bombičky so skrutkovacím uzáverom:

•  minibombičky váhy cca 100g a priemeru do 9cm

•  stredné a veľké bombičky priemeru cca 10cm (VAR)

•  stredné a veľké bombičky väčšieho priemeru cca 11 cm, ktoré som videl v našich obchodoch od Coleman-u a Primus-u.

Ten 1 cm priemeru bombičky mne osobne stojí za to – väčší priemer, väčšia stabilita.

U modrých napichovacích kartuší od Camping Gaz-u je to v našich obchodoch jednoduchšie – starší napichovací model má priemer okolo 10cm, novšie modely kartuší majú okolo 11cm.

Už raz spomenutý podbombovník ( Foot Rest, Stuetzfuss, Trépied) od Primus-u zväčšuje túto základňu na cca 23cm. Výrobca ho doporučuje na zväčšenie stability najmä u varičov, u ktorých sa horák montuje priamo na bombičku, pri varení v nádobe s väčším priemerom a na nerovnom teréne.

6. VODA VRIE PRI 100°C

Samozrejmosť? Áno, ale ….

Všetci vieme, že s pribúdajúcou nadmorskou výškou a klesajúcim atmosférickým tlakom klesá aj bod varu. Vyzerá to asi takto (zdroj: Š.Handžák, ČHMÚ)

nadmorská výška
[m]
teplota varu vody
[°C]
2000
95
2500
93
3000
91
3500
90
4000
89
4500
87
5000
85

Pri príprave kulinárskych špecialít v base campe v 5000m to treba brať do úvahy. Zrejme ste čítali v himalájskej literatúre, že sa niekedy varí aj v pretlakovom hrnci (tzv. kuchta alebo papiňák).

Dôležitejšie je však nezabudnúť na to, že ak sa nám zdá, že zdroj vody (sneh, ľad) nie je hygienicky celkom v poriadku, treba nechať vodu dlhšie vrieť – aj 10 až 15 minút, ak je to možné. Tento var zničí časť problémotvorných zárodkov – ako bývalý bakteriológ sa veľmi nechcem rozpisovať, ale ak si nie sme istí, platí: čím dlhší var, tým lepšie, tým je menšia šanca chytiť napríklad nejakú črevnú infekciu.

Perlička – opakovaným mnohohodinovým varom, keď sa vymieňala uvarená voda za studenú, dokázali kedysi ľudia z istého nášho etnika uvariť jedlo aj zo zvierat chorých na obávaný antrax. Spóry antraxu túto procedúru nevydržali – ale nedoporučujem to skúšať.

Rada mamky Eskimáčky: nepapaj žltý ľad.

7. DOBA UVARENIA JEDNÉHO LITRA VODY JE 2,5 až 6 minút.

Samozrejmosť uvedená v návodoch a v testoch. Áno, ale ….

Nezabudnite, že sa jedná o štandardné podmienky – zvyčajne bezvetrie, počiatočná teplota vody a aj prostredia 10°C.

Chladom a vetrom sa táto doba predlžuje a ak varíme zo snehu alebo ľadu, musíme dobu varenia aj vynásobiť dvoma – troma (opäť opakovanie z fyziky – merné skupenské teplo topenia).

Toto treba brať do úvahy pri plánovaní množstva plynu a dĺžky varenia na túre. Na variči býva uvedené, akú má spotrebu, alebo na bombičke môže byť okrem váhy plynu aj dĺžka horenia.

Na záver: Dobrú chuť !

Peter Kalenský ()

5 komentárov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.