Základný zimný kurz VhT – Hoblík 2005
V dňoch 15. – 16. januára 2005 sa mal uskutočniť kurz základov VhT – zimná časť na Hoblíku vo Višňovskej doline pri Žiline. Už som na tomto kurze bol v roku 2003 ale rozhodol som sa, že pôjdem zase. Veď treba si zopakovať zlaňáky, viazanie uzlov ale hlavne som chcel byť v prírode.
Večer balím potrebné veci, úväzy, prusíky, karabíny, zlaňovaciu osma, cepín, mačky, prilbu lebo budú nutné. Ráno teplý čaj do termosky, nejaké jedlo a idem. Na poslednú chvíľu nasnežilo v noci pred kurzom, takže bol aspoň nejaký sneh. Po nastúpení do autobusu na Rosinskej ceste vidím niektoré známe tváre, iné nepoznám vôbec. Na konečnej zastávke sa nás kurzu-chtivých aj s inštruktormi schádza možno 25 ak nie viac. Máme namierené na pravú stranu doliny pod veľký previs, cesta po zľadovatených skalách pokrytých čerstvým snehom je dosť zaujímavá, tak niektorí z nás používajú na výstup cepín. Vysvetlíme si aké druhy mačiek a cepínov sa používajú pri pohybe v horách ako aj iné dôležité veci.
Zostúpime opäť do doliny a kráčame smerom dolinou potom lesnou cestou do sedla pod Hoblíkom. Odtiaľ vystúpime až na vrchol Hoblíka 933 m. Počasie nie je moc pekné, je zamračené, výhľad takmer žiadny ale nesneží. Pod vrcholom sa rozdelíme na dve skupiny.
Jedna ide liezť žľab neďaleko vrcholu a druhá má prednášku o lavínach. V tejto skupine som aj ja. Veľký Miško Frank Komenský nám vysvetľuje postup hľadania človeka zasypaného v lavíne od začiatku pádu lavíny až po prvú pomoc pre postihnutého. Potom si skúšame priamo v teréne ako simuláciu vyhľadávať ukryté lavínové prístroje vyhľadávacím prístrojom. Reklamu výrobcovi robiť nejdem. Potom sa skupiny navzájom vymenia. Istení prusíkom lezieme jeden po druhom žľab. Skúšam bez rukavíc a mačiek – ide to. Vraj obtiažnosť 3+ ako som sa neskôr dozvedel.
Po týchto srandách zostupujeme lesom na ďalšie stanovisko, kde nás čaká príjemný zlaňák. Zostup po prudšom zasneženom svahu je dosť veľký adrenalín, ale cestu nadol poznám, takže sa ide dobre. Okolo 16-tej sme na parkovisku pri rampe. Zbalím úväz a ostatné veci a šup do krčmy na prednášku. Po formalitách ohľadom známok za kurz nasleduje prednáška o nebezpečenstve podchladenia a lavínovej prevencie. Diskusia je značná, otázok a príspevkov dosť. Samozrejme, že popri debate si dávame niečo na jedlo aj pitie a nie len teplý čaj.
Nedeľu ráno je nádherne – 12 stupňov, jasno až gýčové počasie. Dnes je na programe vylezenie ferraty a krásny asi 20 metrový zlaňák. Cestou k nástupu na ferratu sa zohrejem, kochám sa výhľadmi a teším sa z krásneho počasia. Nástup je trošku zaľadnený, vyššie už svieti slniečko a tak je výstupová cesta príjemná. Zlaňovanie je tiež výnimočný zážitok. Po absolvovaní ferraty si pozrieme ešte ukážku záchrany spadnutého „akože na ľadovci do trhliny“.
Potom zostupujeme späť do doliny a ideme ešte navštíviť krčmu, kde hodnotíme uplynulé dva dni na kurze. Dozvedám sa, že na letnom kurze bude možno dokončená nová ferrata, tak by ju trebalo ísť vyskúšať.
Na záver: Bolo výborne prídem zase.
Duško Kucharik