Čo všetko môže spôsobiť chyba v titulku?

Brnča 17.1.2004 ráno, niekde po pás v snehu. Namiesto 100% garancie snehu malo byť v upútavke garancia 100 cm snehu (nového prašanu)! Aj tak všetko začína a končí na odhodlaní (morále)!

Začína tretí januárový týždeň. O chlp, ale predsa, som stihol zaplatiť účastnícky za zimné Základy VhT na Brnči. Ako vždy, trošku nejasností, jedno kamoškino storno, nejaké to kolektívne ladenie. Posledné zháňanie matrošu, posledný nákupný výlet do českého Hudy-raja. V Banskej Bystrici je kalamita, Veľká Fatra má lavínovú štvorku, Hohe majú trojku.

Nevzdávame, IDEME!

Keďže pre vrcholné blaho toho „hore“ a moje (budúce) žalúdočné vredy je 15:00, som v Košiciach na služobke, idem k autu a o 19:00 mi začína kurz na Brnči. Posledné telefonáty. Dan z Frýdku-Místku je za pol hodiny v Poprade na železničnej stanici (bude musieť počkať, dá si obed, aspoň jeden z nás nebude hladný). Peťo Kalenský s Maťom Machajom (z CAPu = Club Alpinistov Prešovských) sú už v Tatranských Matliaroch (budú asi musieť na nás počkať s kurzom).

18:00 – vyrážame z Matliarov: Dan, ja, jedna čelovka, dva nekresťansky ťažké batohy sa púšťajú po celkom dobre vyšliapanom chodníku na Brnču. Vyplazené jazyky, 20:40, hodina štyridsať meškanie. Sme radi, že sme na Brnči. Dostávame 10 minút na aké – také prezlečenie a už začína teória. Čakali na nás.

Štatistika začiatku: jeden účastník stornuje svoju účasť v deň kurzu kvôli lavínovej 3, šiesti dorazili načas, dvaja prídu o 1:40 hod neskôr, Milan prišiel po nás (to tie služobky ;-)) ), Peťo nepení, aj keď pena na pive dávno sadla.
Sedíme v pivnici na Brnči a pomaly sa dozvedáme čo nás čaká a neminie. Lavínová 3: zriekni sa túry so strmosťou 35° a viac.
Za chvíľku je polnoc, končíme a ideme spinkať. Ráno vstávame dosť skoro. Ja, Dan a Milan sa varíme v snehu pred chatou. Ttí , čo sú na opakovacom kurze môžu použiť „kuchynku“ na schodoch. O 7:30 máme vyrážať od chaty. Nedarí sa. Zas máme asi 20 min sekeru.

MÁME NAPADANÉHO ČERSTVÉHO SNEHU!

Praktická časť začína a my sa ako had vlníme poza pleso (sem tam po pás v snehu smerom k svahu vpravo od spádnice Veľkej Zmrzlej doliny. Matrošu má každý požehnane, po desiatich krokoch má prehŕňač vpredu snehu plné zuby a rozmýšľa, ako sa mohla stať taká chyba. Jedno znamienko. Namiesto 100% garancie snehu malo byť v upútavke 100 cm garancia snehu (nového prašanu).

Sme pri žľabe, našli sme pekné miesto na trénovanie brzdenia na firne. Je to paráda, už dávno som sa tak schuti nevygúľal v 50 cm čerstvého snehu. Rýchlosť – keď ma potlačíte, možno sa aj pohnem. Čerstvý sneh, hmmm. Peťo nestráca nervy, naťahujeme fix po pravom kraji začiatku žlabu, istíme sa prusíkmi. Maťo zatĺka skobu na štand, letí lano, 5 m zlanenia, sadnúť na zadok a robíme si bobovú dráhu. Druhé kolo je už s mačkami, na bruchu a s cepínom brzdíme. Možno 10, možno 20m, ale predsa, vyskúšali sme si.
Hneď pod bobovou dráhou robíme istenia z cepínov. Vrháme sa do istení a zisťujeme, že len traja by prežili.
Pokus číslo 2, cepíny do T, už sme si dali záležať a konečne sa dostavili výsledky. Akotak držia. Séria 3. pokusov – dva cepíny pod 45° uhlom – pod metrom prašanu nachádzame trochu firnu, akotak držia.
Naväzujeme sa po trojici na lano a trénujeme chôdzu po ľadovci. Nie je to jednoduché, snehu je najmenej po kolená, pomaly sa koordinujeme a už nestojíme každú chvíľku. Smerujeme ku skalke vedľa plesa. Je po 13-tej, obednajšia pauza.

Ideme zlaňovať. Konečne nám ide niečo lepšie. Preto si asi Peťo sadol v strede skalky do lana a nechal sa zachraňovať. Z ideálneho štandu to skúšame metódou HEJ-RUP. Ifko, ja a dva jumary, pomaly, ale predsa sa Peťo pohol. To nás povzbudilo a za chvíľku je hore. Srdce búcha ako o život. Dobrá fuška. Zopakujeme si ešte záchranu pomocou kladky, ešte jeden zlaňák bez sedáku – Dülferom – a sme rozdelení do štyroch dvojčlenných mužstiev. Ideme zachraňovať Ifka, Maťa a dva strapce batohov.

  

Trápime sa, trápime, ale ide to. Prusík, vianočka, francúzsky prusík, kladka, karabína, ťahaj, niečo nepríjemne prasklo. Na vedľajšom lane sú zaseknuté batohy. Vôbec to neznelo dobre. Rado zlanil k zraneným batohom a pomohol im cez previs. Sú hore. Milan sa prestal usmievať. Bol to vrchnák jeho batohu. Večer zháňa adresu na Treksport, Peter mu vracia 250 korún z kasy PREVYKu na opravu.
Zotmelo sa, nasadzujeme čelovky, naviažeme sa na lano a hŕŕŕ na pleso. Už je tma. Z chaty musí byť dobrý pohľad, ako po plese poskakujú svetielka, prekonávajúc za plného istenia ľadovcovými skrutkami Peťom nakreslenú trhlinu. Prežili sme, nikto nespadol do trhliny, je 17:30 a sme pred chatou. Zostávam vonku do 19-tej. Pomaly si uvarím polievku, potom ovsáky. Pozberám veci a idem na ďalšiu teóriu. 23:00, ideme spať, odchádzame o 7:00 a ideme liezť ľad.

Je nedeľa, niečo pred deviatou, stojíme pod päťmetrovým ľadom, vŕtame Abalakovove hodiny, Peťo naťahuje istenie. Trošku obavy, ale aj adrenalín. IDEME LIEZŤ ĽAD! Rado s Danom odchádzajú o 10:00 na vlak do ČR, majú prednosť. Ja sa snažím moc nezavadzať Peťovi kúsok vedľa, kde naťahujeme ďalšie lano. Už mi je aj trošku zima na ruky a nohy.
Lano je natiahnuté, Peťo je späť pri mne. Naväzujem sa, Peťo ma istí a idem prvýkrát vyskúšať, ako sa lezie v ľade. Asi viac obáv ako optimizmu a adrenalínu?! Idem na to! Pravý cepín, ľavý cepín, pravá mačka, udržím sa? Pomaly, ale predsa. Teraz ľavá mačka. Som asi v polovičke ľadu. Konečne môžem poriadne stáť na všetkých hrotoch. Mám už za sebou aj visenie len na cepínoch. Nebolo to až také zlé, je to krása. Až na jeden malý problém. Tak som sa snažil, že som zabudol na svoje ručičky. Sú také stuhnuté, že nedokážem pustiť zbrane. Kričím na Peťa, potrebujem si zahriať ruky. Konečne aspoň trošku citu. Spúšťam ich popri tele, trošku strach, stojím len na nohách, aj keď som z vrchu istený. Prsty začínajú strašne pichať. Bolesť je dosť veľká, ale konečne viem aj sám nimi pohybovať . Prvé skúsenosti s takýmto stuhnutím prstov! Akosi začínam rýchlo dýchať. Žeby sa mi chcelo lietať? Volám na Peťa: “Asi sa mi začne točiť hlava, radšej idem dole!“
Som dole. Poskakujem, zohrievam sa a dostávam sa znova do pohody. Idem vyskúšať ešte vedľajší ľad. Predchádzajúca skúsenosť pomohla. Už si dávam pozor na ruky a radšej chvíľku ostanem visieť a hýbem prstami. Hurá! Mám to za sebou, som na vrchu pri štande. Zaistím sa, dám lano do osmy a zlaňujem nadol. Som rád, že som tu bol. Už je koniec. Pobalíme matroš do batohov a ideme na chatu.

Koniec kurzu. Všetci sme ho zvládli. Už len odtrepať batohy do Matliarov a docestovať domov.
Je nedeľa 15:00. Lúčim sa s Peťom a Maťom v Matliaroch na parkovisku. Už len došoférovať do BA. A už vôbec ma neteší, že zajtra musím do práce.

Každý sme mali svoje predstavy o zimnom kurze. Ja dúfam, že Peťovi a Maťovi sa ich podarilo väčšine z nás splniť. Som spokojný a rád, že som sa zúčastnil a dúfam, že sa mi podarí zúčastniť aj ďalších kurzov na Brnči.
Všetko bolo super, až na tú chybu v znamienku. Ako sa to len mohlo stať?

rador