Zimný minikurz VhT na Hoblíku alebo Ponožka, večná výzva

Po dlhej prebdenej noci a posedávaní na „OO“ (WC) sa po komplikovanom cestovaní konečne dostávam o siedmej do slovenskej metropoly Žilina. Poskakujem od zimy, ako keď kura skáče po chlebe. Konečne vidím Rizota. Známy to horský sluha a vášnivý to kopcolezec.

Dochádza akýsi chlapík a až neskôr si uvedomujem že ten je zodpovedný vedúci celej tejto story. Horský to vlk – Peťo Kosťo. Vo Višňovom vidím ďalšie čudné to tváre. Hanblivo zakrútim labkou, furt platí keep smailing.

Myslím, že jedenásti sa vydávame na strasti prázdnu púť do údolia, ktoré ako vidno neviem pomenovať. Pohoda. Takže čas plynie a Mišo, dobrý to chlapík, sa ujíma toho nášho kurzu. Dáke tie reči o výzbroji, technike a márne Mirove pokusy nájsť v tej hline aspoň kúsoček ľadu. Sneží až sa hory zelenajú. Priam fajn. Vchádzame do „sherwoodu“, ktorý ako nám jednoznačne vysvetlil Mišo, bez pochybností patrí Martinskému pospolitému ľudu. Šľapeme, potíme sa, žvásty lietajú o sto sedem. Dajakú to teóriu a aj nejaké Kosťove rady sú zaujímavosťou. Šlapeme veľmi opatrne, aby sme sa nespotili. Však ktorému onému sa chce v tej kose prezliekať?

Tak reku sme hore. Neviem kedy ale úspešne zdolávame vrchol, najvyšší to bod našej expedície – Hoblík (asi 933m). Vedúci, čiže bez dvoch frekventantov skoro všetci, nám robia fix a my dvaja frekventanti spolu s dvoma dozorcami sa začíname dopravovať pod ten žľab. Vyhováram sa na všetko možné, len to, že som slabý si nepriznávam. Ale vážne teraz. Maťo som fakt slabý! (hahaha). Keď neuletia mačky, tak aspoň ruky a keď ani to tak ma strhne Kosťova a Mirova lavína. Fakt, že som zdolal žľab obdratý skupinou. Maťo a Peťo na dvoch štvrtinách vo mne vzbudzujú dojem, že som King-Kong. Všetci to vylezú hore ale chudák Miško netuší že hore sa bude odstreľovať lavína. Nakoniec keď sa vezme do úvahy, že sme naňho poslali snehu z cca 50 m2 lúky, tak sme fakt svine. Poctivo sme tam narobili kopec snehu a fakt to bolo pre nás tam hore cool. Zbehneme dolu, každý poctivo 2 krát ripneme a sme pri zlaňákoch. Jardo natiahol fix, ktorý dal poriadne zabrať každému. Menší bouldrový chyták, ktorý pre nás vymyslel Kosťo som našťastie ani neskúšal. Neviem, asi je to možné, ale zrazu z ničoho nič začali na Peťa lietať také lavíny, že ten slovník ani nechcem opisovať. Opäť dáka tá záchranná ukážka. Chudák Maťo bol obetný baránok. Vyťahoval som ho cez tibloky, ale asi by skôr umrel akoby som ho ja vytiahol. Sám som ho nevytiahol ani o desať centi. Nuž čo. Snaha sa cení.

Sedíme dole na kofči. Debatuje sa o všetkom možnom. Rozumiem zhruba každému 13 slovu. Opúšťajú nás Marta, Peťo, Mišo, Vlado a druhý frekventant Jano. Čiže som ostal ako posledný mohykán medzi stádom hrdlorezov. Hospodská nám dáva najavo aby sme vypadli. Teraz to príde. Maťo hlási: Výzva! Nuž keď výzva, tak výzva ale povedzme si otvorene, ktorý idiot by šiel večer o 11-tej liezť ferratu a zlaňovať? Chlapi neberte to osobne. Veď sami ste sa tomu smiali. A tak Maťo, frčiac dolu, zastaví sa ešte na okoloidúcej borovici, zasype nás lavínou a už staviame bivak.

Teraz bacha. Položím si ocinove (!) ponožky na Stanin batoh a neskôr objavujem iba jednu. Bol som nasratý lebo som vedel, že mi bude kosa. Pýtam sa každého dvakrát, ale samozrejme nikto nič nemá. Žvástam, žvástam, až nám Maťo simuluje afgánske zemetrasenie a tak Rizoto musí stan postaviť na nohy. Sakra, chlapi veď už toľko nechrápte! Do prdele musím čúrať. Ale ako? Je mi kosa na nohy (my sedmičkoví lezci…) ale zvládam to. No dajako už nič nepočujem. Spím tak, že viac menej nespím. Ráno radšej ani nevychodím na denné svetlo lebo tuším, že bude na mňa spáchaný atentát. Kosťo je na mňa nasratý lebo som údajne chrápal. Ale nie, fakt si to priznávam. Chrápem ako ježova nenamastená píla. Tak čo nemáte tu ponožku? Choď do kelu, čo nám ja s tvojimi smradľavými ponožkami spoločné? (Jóój, milá Stáňa mnoho!!!)

Kosťo ako správny inštruktor mňa ako jediného zatiaľ žijúceho frekventanta ťahá na ferratu. Preisťujem po fixe akýmsi kútom a nakoniec je z toho kvázi II+ prvovýstup! Ferratujem ku zlaňáku a dolu zlaňujem na včera natiahnutom zlaňáku. Opäť kontrolná otázka. Kto má ponožku? Som smutný! Miro žumaruje hore previsom ja dávam ešte raz ferratu. Dolinou sa ozval nenormálny škrek. Ako keď si v spacáku objavíš obrovského vypaseného potkana. Ale toto bolo oveľa horšie. Stáňa z vnútorného vrecka bundy vytiahla moju ponožku!!! Ten rehot bol parádny. Zlaňujem dolu celý happy. Lenže sakra akosi fúkal vetrík Petrík a moja ponožka bola hore vyhodená na jednom madle skoro päť metrov nad zemou. Tomu hovoríme výzva. Chalani stáli na tom, že tam ako jediný frekventant musím doliezť. Ale výhovorka nasledovala výhovorku a nakoniec ja sedmičkový lezec s o 2 čísla väčšími topánkami som tu ponožku zhodil kameňom. Márne sa vyhováram na boty, pretože Kosťo ma úplne zahanbil a práskol to v skeletoch! Kosťo klobúk dolu a priznávam: Som slabý! No to by som nebol ja keby som neohlásil staré známe: keby som tak mal lezečky…

A tak som sa stal maskotom nášho 6 početného kurzotímu. Schádzame dolu do doliny a Maťo s Kosťom si zo mňa právom uťahujú. Pre istotu som dolu hodil šípičku do snehu čo potvrdilo, že som absolútne neprekonateľný sedmičkový lezec, ktorý má o dve čísla väčšie topánky (ak sa to tak môže povedať) a dokonca nevie ani stáť na vlastných. Na kofči drvíme samé vtipy. A mne prischlo nočné chrápanie a denné hľadanie ponožky.

V Žiline čakáme cca jeden a pol hodiny na vláčik a doma som o 17:30. Končím článok a neviem čo dodať. Asi len toľko , že som mal možnosť stretnúť sa s vynikajúcimi ľuďmi. Naučil som sa dosť potrebných vecí a rád. Užili sme si kopu srandy. Okúsil som nočnú zimu v spacáku a aj dennú honbu za ponožkou. Hory sú jednoducho paráda. Či letné skalky (sedmičky!) alebo Tatry (päťky), zimné skialpy (?), všetko je to jeden geniálny spôsob relaxovania a oddychu.

Tak vás všetkých zdravím, pozdravujem a veľa sedmičiek v lezečkách vylezených prajem.
Vám chlapi za super akciu ďakuje a veľa úspechov v lezbe praje

Peťo Ponožka Paľa

PS1: Kosťo čau!
PS2: Staňa vyper si bundu!!
PS3: Leziem aj sedmičky!!!
PS4: Už som trápny…
PS5: ?! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *