Kurz cvičiteľov a inštruktorov SVTS – letná časť

Žilina, Hoblík 24.-26.10.2003
Vážení čitatelia. Prinášam vám informácie z kurzu cvičiteľov a inštruktorov SVTS, ktorý sa tradične konal na Pobreží Slotoviny, t.j. Žilina a jej okolie. Tá irónia na úvod predznamenáva môj lokálpatriotizmus – som rodený Martinčan.

Úvod nášho kurzu mal teoretický základ, spoločne sme sa stretli v budove FŠI v Žiline. Agilný Lacko Novák spolu s konexiami nám zariadil výuku v posluchárňach fakulty a nebyť tých báglov, tak vyzeráme sťa študenti. Tváre účastníkov až na výnimky sú stále rovnaké, chvíľu mám pocit, že sme na pomaturitnom stretnutí. Pri prednáškach sme podporovaní modernými technológiami, takže prednášajúci môžu excelovať v plnej miere. Po všetkých tých "-lógiách" trielime do rušných ulíc veľkomesta a premáhame sa pri desiatkovom Šariši – o jeho chuti sa nevyjadrujem, to radšej budem glgať tu žbrndu z Bytče. Noc bola tou poslednou teplou, spinkali sme totiž v telocvični.

Kurz mal prívlastok "letný", ale počasie nám to od rána vyvracalo. Kosa ako v ruskom filme, teploty pod bodom mrazu a my v nich sme začali praktickú časť pod Hoblíkom. Do parády si nás berú Kosťo, Mišo, Maťo a tí čo ich nepoznajú po mene, nech si gratulujú. Oni vás totiž nútia k takým veciam, že vám rozum ostáva stáť. Uvediem príklad – o ZIME som sa už zmienil, ale ako vytiahnúť spolulezca, ktorý sa rozhodol skydať v nepravej chvíli? Tak takéto pokusy sme stvárali celé dopoludnie a vrcholným číslom programu bolo vyťahovanie KOSŤA (veľké písmena symbolizujú, že on je naozaj veľký), s ktorým hecovanie vyústilo pre mňa v potupnú porážku – nevytiahol som ho. Ukonaný ako burlaci na Volge hltáme pár dúškov čaju a modernej sáčkovej chémie a zimná tortúra pokračovala na feráte a priľahlej stienke. Časť účastníkov ide na zlaňák, časť lezie štvorkovú cestu, samozrejme vo vibramoch (lezečky obúvam až v osmičkách). Perlou tohto okamihu sa stáva zlaňák nemenovaného adepta na titul inštruktora a inštruktora, ktorý vyústil do boja o prežitie. Aby som vas toľko nenapínal, išlo o imitáciu záchrany zlaňujúceho jedinca, ktorý spanikáril a budúci adept ho mal z tých sračiek vymotať. Celá táto show mala drobný nedostatok – zablokované zlaňáky a následné podchladenia ostatných členov kurzu. V tej kose nám veru nebolo do smiechu, kosili sme sa celkovo 9 hodín. Nemusím zdôrazňovať, že cesta do krčmy bola skutočne rýchla.

Ešte sme si nestihli ani objednať niečo na rozmrazenie a už nás Paľko Toma zmrazuje ďalšou lekciou z vysokohorskej medicíny. Napriek veľkému úsiliu o koncentráciu sa mi jedinému podarí zaspať priamo na prednáške. Moje zdôvodnenie, že lepšie vnímam v hladine alfa, moc nepresvedčí. S priateľmi sme zabivakovali na utešenej lúčke, kde sme totálne zlyhali pri snahe o oheň – štvorročný skaut by nás iste zahanbil.

Ráno sme sa stretli pri rampe, kde došlo k zmene stráži, Kosťa strieda Laco Novák. Téma – orientácia v teréne, práca s buzolou, určovanie azimutov, no hotové branné preteky. Keďže všetci sme skúsení cvičitelia, nedáme sa zaskočiť a úspešne zdolávame i tieto príkoria. Na poludnie prichádza oslobodzujúci výrok – koniec bojových operácií a nastáva obdobie mieru, pokoja, teplej stravy a sprchy a podobných viac-menej kultúrnych záležitostí.

A čo dodať záverom? Nechce sa mi opäť vyslovovať slová vďaky, pre tých ľudí, ktorí to robia, to nie je motiváciou. Ako učiteľ poznám ten pocit – odovzdávať čosi niekomu, nezištne, ale s o to väčším potešením.

Váš MFK alias Komenský