Alpy 2003 – Dufourspitze 4634 m

Sobota ráno, už je to tu. Jano, Ďuro, Bíno, Pepe, červený punťo a výlet do Álp. Hodinová makačka a štyria chlapiská a štyria batožiská sú v punťovi. Máme zlatú medailu za úsporu miesta. Stal sa malý zázrak. Vyrážame v Žiline, odbočíme na Zűrich a v nedeľu o 15.00 h už obťažujeme campára v Täschi. Do večera stihneme prechádzku do Zermattu, teda dôjde len Jano.

V nedeľu ráno balíme na 3+1 dní, teda podľa Jana na stredne ťažko a vyrážame v šlapkách do Zermattu. Tu vybavujeme poistku a zisťujeme počasie. Vyzerá to biedne, do piatku hlásia oblačnosť a búrky. Krátka porada a valíme na aklimatizačku. Zvolili sme si pohyb niekde okolo Monte rosa Hűtte a dúfali sme, že aj Dufour. Šarmantne útočíme na šarmantnú pokladníčku a máme 50% dole z lístka na Gornergrat. Stačí ukázať preukaz HS a hovoriť niečo, čomu nik nerozumie. Cestou nahor je lepšie vystúpiť o stanicu skôr, je lacnejšia a nemusíte toľko schádzať, už len traverzujete. Vláčik stúpa hore a my začíname vidieť ťažko aj náš výstup. Všade je zamračené, no Japonci aj tak varia kamery. Hore začína pršať a búrka je tu. V horskej kaviarni lietajú stoličky a všetko uteká dnu. Začína vyčkávacia taktika až do 15.00 h Potom už vyrážame, aj keby čo bolo. Nič nebolo, len sme asi štyrikrát zmokli, kým sme vyšli na M.R.Hűtte. Z Gornergradu po skalnato-trávnatom hrebeni asi 30 min. zostup vpravo na ľadovec Gornergrat gletscher. Asi hodinu po ľadovci, malé trhliny a kompaktný podklad. Cesta nadväzuje na skalnatý terén, kde aj pomocou fixov za pár minút vystúpime k chate. Tu sa pýtame na tri veci /ako všade/. Počasie, cena čaju a ubytovania. Počasie pre nás zlé, cena čaju? Tiež zlá a za noc 27 CHF, s Jamesom 18 CHF. Je rozhodnuté, vyrážame na skalnaté plató nad chatou a bivakujeme. Na chate sme stihli hodiť reč s dvoma Čechmi. Cestu na Dufour nám opísali hrôzostrašne a posledný výšvih je vraj čistý ľad. Nuž hrôzostrašne zaspávame aj my (pardón, iba ja). Ostatní sa klepú pri fantastickej búrke. Trvala 6 hodín a triafalo to ,,proklatě blízko“.

Ráno o 4.00 h je zatiahnuté, a tak ďalej fučíme do spacákov. Okolo 8.00 hod. sa to trhá, no na útok je už neskoro. Keďže nik z nás už takú búrku nechce zažiť, vyrážame cca o 500 m vyššie na skalnaté plató, kde sa cesta stráca v ľadovej krajine. Staviame stany a kamennú ohradu. Pozorujeme, ako sa niekoľko trojíc snaží preraziť hustú sieť trhlín. Ľadovec tu hore bol neskutočne fantastický, popraskaný a rozvrásnený. Trvalo im to asi 3 či 4 hodiny. Nechali sme si to na ráno. Už len večerný rituál (jedlo, zuby, čaj na ráno) a hajde spať. V noci prišla tá, čo sme už nikdy nechceli zažiť. No už sme boli oťukaní.

Ráno o 4.00 h samé hviezdy a tak okolo piatej vyrážame nabalení podľa Jana naľahko . Nadväzujeme sa do štvorky a v mysliach sa nám ozýva ,,včera si si cestu nehľadal, tak teraz ukáž“. A ukázali sme. Za 30 min sme na druhej strane a valíme doľava pod kolmú stenu, kde nás čaká trhlina ako svet. Nechceme dopadnúť ako slovenskí skokani, a tak skáčeme o dušu. Potom už len jednoduchá línia cez sedlá pod Sattel. Tu sa delíme na dvojky. Čaká nás príjemný asi 45° svah, potom pár metrov snehového a trochu skalnatého hrebeňa a sme na horizonte. Už toho máme dosť, mne s Janom ktosi vypil vodu z camelbagua, tak čakáme na Bína s Ďurom, aby nás napojili. Skalnatý hrebeň nechávame za sebou a stojíme pod asi 50° sneh. výšvihom, za ktorým vidíme vrchol. Sledujeme 5-člennú skupinu, ako ho naviazaní zdolávajú. Myslíme si svoje a frčíme hore, tam, kde sme videli vrchol. Jasné, že nebol. Zas ďalší skalný hrebeň aj s ľadovou škrupinou tak za 3?. Po hodine stojíme pri kríži. Je 12.30 h a v tento deň sme tu len deviati. Ostatní otáčajú. Chvíľa fotenia a schádzame dolu. Bíno s Ďurom to by šlo, ale ja s Janom ako hluchý so slepým. Janove nohy sa povadili s topánkami, strašne ho tlačili a každý krok išiel so zaťatými zubami. Vrcholovú pasáž vystriedal ľadovec, ktorý sa zmenil na kašu. O 17.00 h sme sa dokĺzali na dohľad ku stanom a šťastne sme prešli aj ranné bludisko. Sme pri stanoch a dostávame gratulácie od ľudí, čo sem medzičasom dorazili. Vymenili sme si info, oni anglicky my hebrejsky, alebo tak nejak.

Na druhý deň ráno za hustého sneženia schádzame dolu a s nami aj zvyšok světa, čo tam bol. Po ceste sa stíhame zúčastniť aristokratickej svadby v kostolíku, asi 2500m. S Zermattu do Täschu ideme taxíkom. Oplatí sa jednať o cenu, dajú vždy menej ako je vláčik, no pod 5 CHF už nejdú.

V piatok je oddychový deň a my vyrážame do Zermattu na prehliadku a zistiť počasie. Na našu smolu to ktosi zariadil dosť zle. Na Maťa máme štyri dni, z toho jeden s oblačnosťou, jeden s celodennými a dva dni s popoludňajšími búrkami – no a v takom počasí sa do steny Matterhornu nechodí. Nejaké nákupy a bežíme do campu baliť.

Klasika – posledný pohľad a smelé slová : ,,NO POČKAJ MAŤO“!

fotogaléria k článku

Peter Turcer