Julské Alpy 2003

Klub turistov a horolezcov Javorník zorganizoval v dňoch 25.7.–3.8.2003 autobusový zájazd do Julských Alp. Zo Žiliny sme vyrazili 25.7. večer a pri chate Aljažev dom (1015 m) v doline Vráta sme boli ráno 26.7. o 9 hodine. Cesta k Aljažev domu je naďalej zjazdná aj pre autobusy KAROSA, ale stúpania v niektorých úsekoch vyžadujú vystúpenie cestujúcich. Parkovisko pod chatou bolo rozšírené a má dostatočnú kapacitu. Parkovanie je bezplatné.

Prvým cieľom bol Triglav (2864 m). Už pri plánovaní túry sme odmietli pretekársky spôsob výstupu. Výstup bol preto pripravený tak, aby ho v pohode zvládli všetci účastníci. Na dva dni, s prenocovaním na chate Triglavsky dom na Kredarici (2725 m). Od „karabíny“ nad chatou Aljažev dom viedla cesta po zaistenej ceste „Tominškova pot“. Pozor pri karabíne, cesta odbočuje kolmo vľavo do lesa a je iba úsporne značená. Neodporúčame vystupovať cestou „Pot čez Prag“, pretože je využívaná predovšetkým na zostup a mali by ste problémy na zaistených úsekoch. Celková dĺžka zaistených úsekov je cca 300 m. Nie je to veľa na takmer 6-hodinový výstup na chatu a nevyžaduje za normálnych podmienok, aké sme mali aj mi, žiadne technické prostriedky. Samozrejme, nie je vhodný pre turistov, ktorí majú aj minimálne problémy so závratom. Samotný výstup je velmi poučný, pokračuje od „karabíny“ strmo, najskôr listnatým lesom, potom pásmom kosodreviny, alpínskych lúk s nádhernou kvetenou a suchou náhornou škrapovou planinou. Prekonáva nespočetné množstvo skalných rebier a žlabov. Napodiv je na tejto ceste minimum sutiny, snáď s výnimkou cca 200 m pod jediným zdrojom vody, ktorá vyteká zo skaly nad odbočkou na zaistenú cestu „Pot čez Prag“ cca vo výške 2200 m. Už pri výstupe sme videli stovky turistov, ako vystupujú vrcholovým hrebeňom. Niektorí z nás sa zapojili do masového výstupu ešte poobede, niektorí počkali a absolvovali výstup na Triglav až večer a zažili na vrchole nádherný západ slnka. Celý vrcholový hrebeň je exponovaný, ale zaistený oceľovým lanom. Ubytovanie na chate stojí pre skupinu nad 20 osôb cca 8,- Euro na osobu, chata je pre cca 300 ubytovaných. Má dve reštaurácie a perfektnú atmosféru. Ubytovanie sa dá rezervovať. Všetko o Triglave je na http://www.triglaw.sv. Druhý deň sme zostúpili cestou „Pot čez Prag“, ktorá má cca 200 m zaistenej cesty, na niektorých miestach v kolmej expozícii. Voda pramení až v údolí, ale po 200 m mizne do podzemia. Využili sme ju predovšetkým na vyhnanie „vlkov“ z našich gatí. Pri ceste naspäť sme v doline Vráta obdivovali vodopád Peričnik.

Dalšia cesta pokračovala autobusom cez Kranjsku Goru na sedlo Vršič (1611 m), kde sme mali zabezpečené ubytovanie na chate Tičarjev dom. Na tejto chate dostanete ubytovanie pre skupinu „alpinistov“ cca za 6,- Euro a s pochopením môžete variť na laviciach pred chatou. Parkovanie autobusu stojí cca 8,- Euro/deň. Chata je ideálnym východiskom do oblasti Prisojniku a Razoru na východ a do oblasti Mojstroviek a Jalovca na západ. Využili sme obidve možnosti.

Druhým cieľom bola Mala Mojstrovka (2332 m), ktorú sme zdolali po zaistenej červenej ceste „Hanzova pot“. Perfektne zistená cesta v dĺžke cca 400 m nás vyviedla na vrchol, kde nás čakali pasúce sa ovečky. Zato zostup vedie po vápencových sutinách a nepatrí k najlepším zážitkom. Z Tičarjev domu sa dá celá túra zvládnúť za 4 hodiny.

Po nočnom daždi sme sa vydali na tretiu túru – na Prisojnik (2547 m). Niektorí sa odvážili po ferate cez Veľké okno v Prisojniku, niektorí vystúpili na Prisojnik po klasickej turistickej ceste cez Gladki rob (pozor na značenie). Zaistená cesta je skutočne zážitkom. Vedie v nádhernej prírodnej scenérii a prekonáva prevýšenie cca 900 m. Z toho je cca 500 m zaistených v červenej klasifikácii. Zážitkom je prekonávanie úzkych komínov a plaziviek takmer v kolmej expozícii. Vrcholom je záver cesty, ktorá prechádza priamo cez okno, ktoré svojimi rozmermi prekonáva všetky predstavy a vošla by sa doňho i najväčšia katedrála. Prievan v okne dosahoval silu víchrice.

Iba na okraj – ak chcete v pohode absolvovať túry v Julských Alpách, prenásobte udávané časové údaje koeficientom cca 1,3 a poctivo porovnávajte trasu, ktorou kráčate s mapou. Nie všetky trasy sú dobre vyznačené. V žiadnom prípade neskúšajte spať v bivaku. Pokuty sú časté a mastné, okolo 500,- Euro.

Náš program pokračoval autobusom k prameňu rieky Soča. Poučenie: Ak je sucho, k prameňu sa neoplatí chodiť, pretože je to iba potôčik nedzi kameňmi. Zato pri jarnom topení snehu a po búrkach je zážitok z rieky vytekajúcej z podzemia skutočne impozantný. Ubytovanie sme si zaistili v kempe Triglav v údolí rieky Soča kúsok pod Trentou. Odporúčame.

Ďalší deň sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina zdolala Razor (2601 m) cestou cez chatu Pogačnikov dom. Pozor, tento výstup má 2000 m prevýšenia a za jeden deň ho zvládnu iba najlepšie pripravení VHT turisti. Druhá skupina absolvovala rafting na rieke Soča v okolí mesta Bovec. Za 20,- Euro vás kompletne vystroja, požičajú perfektný raft a so sprievodcom môžete vyraziť.

Po týchto zážitkoch sme sa premiestnili k Jadranu, kde sme dva dni relaxovali pri mori v kempe Belvedere v Izole. Niektorí sa boli pozrieť aj v Terste, niektorí sa iba namáčali v slanej vode. Všetci sme obdivovali historické mesto Izola a lodenice na pobreží.

K ceste nazad sme využili diaľnicu vedúcu od Jadranu až do Ladiec. Pri prestávke neďaleko Ľubľany sme poďakovali nášmu vedúcemu Ľ. Némethovi. Na budúci rok nás čakajú Dolomity.

Laco Novák