Prechod tatranských sediel

Akcia Prechod Tatranskych sediel začala v piatok 2.8.2002 spoločným stretnutim na Chate pri Zelenom plese. Bolo polooblačno, a hmla sa plazila po okolitých dolinách. Ráno to bolo trocha lepšie, ale len kým sme neprišli vyššie.

Všetci sme boli natoľko zaujatí cestou, že sme si ani nevšimli križovatku a zablúdili sme v hmle, v ktorej sme stravii pár peknych chvíľ až kým nezačalo pršať. Po použití GPS sme sa dostali späť na našu cestu a po mokrej skale do Baranieho sedla. Tam prestalo pršať a pokračovali sme po suti dalej až k Teryho chate. Po chvíli sme opäť vyrazili cez Priečne sedlo k Zbojníckej chate, kde sa na nás tesne pred vstupom zase spustil dážď. Tu sa náša cesta pre tento deň skončila.

Ráno bolo celkom pekné, bez oblakov, len s občasnou hmlou v diaľke. Po dlhšej ceste sme sa dostali na sedlo Prielom. Za ním bol len chladný tieň okolitých hrebeňov. Naša dalšia zastávka bola pri Litvorovom plese, kde sme sa osviežili a niektorí aj ovlažili. Z Litvorového plesa sme smerovali k Východnej Železnej bráne. Po miernom blúdení a chabých pokusoch dostať sa ďalej po koryte jedného potoka sme nakoniec našli cestu. Ako inak, po suti sme pokračovali až k bráne, s občasným zhadzovaním kameňov. Na druhej strane sme postupne zostúpili až k Ľadovému plesu, kde sme sa rozdelili. Daľej sme pokračovali okolo Popradského plesa k Štrbskému plesu a na vlak. Akcia skončila v nedeľu. Kto nebol môže ľutovať.

M.Vodák

 

V piatok večer sa stretávame na Brnči. V rámci prípravy na akciu ALPY 2002 sme sa rozhodli uskutočniť prechod tatranských sediel od Chaty pri Zelenom plese až po Chatu na Popradskom plese. Máme na to dva dni. Sobotné ráno je pod mrakom a Baranie sedlo nevidno. Rýchlo naberáme výšku a čím ďalej tým viac sa ponárame do nízkej oblačnosti. Začína drobnme mrholiť a pri viditeľnosti do 10 metrov hľadáme cestu do sedla. Po chvíli blúdenia sa nám to podarí. Reťaze, ktorými je cesta istená sú nepríjemne mokré a s ťažkými batohami sa len pomaly prebíjame nahor. Keď sa prehupneme na stranu Malej Studenej doliny, počasie sa začína umúdrovať a keď dôjdeme k Téryho chate vysvitne i slniečko. Pri plesách si sušíme veci, dopĺňame kalórie a tekutiny. Cez Priečne sedlo prechádzame v pohode, no pred Zbojníckou chatou nás počasie znovu naháňa. Prvá polovica z nás vchádza do chaty spolu s prudkým, i keď krátkym dažďom. Ostatní nestihli a majú čo sušiť. Chatár pán Záhor je k nám veľmi priateľský a ústretový. Časť z nás ubytuje v posteliach a ostatných na podlahe v jedálni. Aj pri platení sme veľmi spokojní.

Nedeľné ráno je nádherné. O pol siedmej sme už na ceste do Prielomu. V ňom sa nám naskytnú prekrásne výhľady na menej známu severnú časť Tatier. Ovanie nás studený dych Zmrznutého plesa okolo ktorého prejdeme k nádhernému Litvorovému plesu. Tu si dáme dlhšiu prestávku. Otužilci sa kúpu, ostatní sa pozerajú. Asi po hodine pokračujeme traverzom úbočia hrebeňa Litvorových Mníchov, aby sme sa dostali do pod Gerlachovské spády. Toto je orientačne i technicky najťažšia časť prechodu. Chvíľu blúdime, kým sa nám podarí nájsť kamenných mužíkov, ktorí nám pomôžu dostať sa pod Východnú Železnú bránu. Výstup do nej je nenáročný, ale treba sa mať na pozore pred padajúcimi kameňmi. Ku Chate na Popradskom plese prichádzame okolo druhej. Pohár piva je pre každého zaslúženou odmenou, len cesta na Štrbské pleso je potom nekonečne dlhá.

fotogaléria k článku

Jožko Zábojník

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *