Letné stretnutie SVTS – Sliezsky dom
Poznačený udalosťami posledných dní sa opäť prihováram čitateľom na stránkach nášho webu a štvrťročníka. Sedím na Vrútockej stanici smerujúc svoje kroky do Vysokých Tatier. Aká hlúpa analógia. Niekoľko dní dozadu sme takto isto čakali na vlak, bohužiaľ naspäť sme sa vracali o jedného menej. V kupé sme plánovali čo a kam, teraz tu osamote lovím spomienky a vybavujem si prežité udalosti.
Všetci sa stretávame v podvečerných hodinách na Sliezskom dome. Prvé zvítania, ubytovanie sa, občerstvenie a plány na zajtrajší deň. Večer si spestrujeme projekciami o vysokých horách. Vyše sto kusov véhaťákov sa stará o dobrú náladu.
Druhý deň ráno rozdelený do dvoch skupín odchádzame spred SD. Jedna skupina smeruje na Bradavicu, my kráčame po magistrále popod Gerlachovský kotol smerom k Batizovskému plesu. Spolu s nami dupe na Popradský Ľadový štít skupina Petra Kalenského. Okolo plesa kráčame po vyšlapanom chodníku na skalnú terasu, ktorá smeruje k Batizovskému žľabu, známej zostupovej normálky z Gerlachu. Postupujeme ďalej až k Tetmajerovemu žľabu. V rozlete nás trochu pribrzďuje snehové pole. Naťahujeme fix a šlape sa. Lámavá skala znepríjemňuje výstup. Rýchliky sú vpredu, estéti a kochajúci sa uzatvárajú pelotón. Výstup do Tetmejerovho sedla /2593m/ je bez obtiaži. Odtiaľ po exponovanom hrebienku až na vrchol Zadného Gerlachu.
"Povinné fotografovanie", stisky rúk, chleba so salámou a dobrá nálada. Pohľady smerujú do Batizovskej, Kačacej, Bielovodskej a Velickej doliny, na Bradavicu, kde v diaľke vidíme postavy, bohužiaľ po chvíli aj vrtulník Leteckej záchranej služby. V tej chvíli ešte nikto netušil,čo sa stalo. Okolo 10:30 schádzame späť do sedla a odtiaľ žľabom smerom k Velickej doline. Terén, síce schodný, robí problémy. Aj slovenská koruna bola v tej chvíli stabilnejšia než skala, po ktorej sme sa sánkovali. Na poslednom úseku vyistenom reťazami /vďaka vám horskí vodcovia/ sa trošku vybojíme, zlaňaky zmierňujú náš pocit. Zostupujeme Zadnou Velickou dolinou napájajúc sa na zelenú značku smerujúcu k SD.
Už na parkovisku pred SD sa dozvedáme správu, ktorej nechce veriť nikto z nás. Eňu, s ktorou sme spolu včera cestovali, s ktorou sme spolu koštovali tuhô i kecali o živote, tu nie je – ostala tam. Opisovať atmosféru je zbytočné, slovami to ani nejde. Program končí, niektorí z nás odchádzajú, niektorí na druhý deň venujú tichú spomienku na ďalších končiaroch, ktoré tvoria krásny a krutý svet Tatier.
Mišo Frank – Komenský