Základný zimný kurz VhT Hoblík 2002

Na požiadanie priateľa sa pokúsim priblížiť’ vám dojmy nováčika zo zimného kurzu VhT na Hoblíku pri Žiline, ktorý sa konal 12.-13. januára tohto roka.

Ráno vstávam s miernymi obavami, ako to dopadne. Vyrážam na priamy spoj do Višňového o 8:10. Pár pohľadov na spolucestujúcich v autobuse a som spokojný – vyzerá to dobre. Na mieste konania o deviatej dostávame inštrukcie, potrasieme si rukami a vyrážame. Inštruktori vyberajú trasu a už stúpame k zážitkom tohto víkendu. Po chvíli zastavujeme vo svahu. Oboznamujeme sa s výzbrojou do ľadu a snehu a jej správnym používaním. Nasledujú skúšky pádov a zastavení pomocou cepína. Po krátkom prehováraní sa postupne zapájame všetci. Keď sme sa dostatočne nažrali snehu, pokračujeme na miesto bivaku. Pauza na postavenie stanov a občerstvenie. Nasledujú ďalšie inštrukcie a presun družstva pod vrchol, kde sa učíme techniku pohybu na ľadovci a v stene pri zlaňovaní. Skúšame si rôzne spôsoby záchrany pri páde do trhliny. Blíži sa večer a s ním radosť z prednášky zdravotníka v „učebni“ v miestnom pohostinstve. Školenie o správaní a pomoci na horách netreba podceňovať, pretože na rýchlosti a kvalite môže veľmi často závisieť život. Zdravoveda postupne prechádza do voľnej debaty, v ktorej môže každý povedať svoj názor na inštruktorov a priebeh školenia.

Vypočul som si veľa dobrých, ale i pár „tupých“ pripomienok, tak sa rozhodujem vrátiť sa na miesto bivaku, lebo veď aj zajtra je deň. Po chvíli dorážajú do tábora všetci zvyšní, medzi nimi aj inštruktori, ktorí sa rozhodujú pre nočné lezenie a zlanenie feráty. Som rád, že vedomosti o záchrane a prvej pomoci nebolo treba vyskúšať v praxi o pár hodín. V celkom teplej noci rýchlo zaspávam.

Ráno po raňajkách sa presúvame pod ferátu na program ďalšieho dňa. Nasledujú ďalšie pre mňa nové veci a postupne začínam vnímať uvoľňovanie adrenalínu, ktoré prechádza do pocitu nadšenia a radosti. Po prvom absolvovaní cesty mi napadá jediná myšlienka – zopakovať si to. Pri čakaní na druhé kolo obdivujem aj ľahkosť pohybov popri stene, ktoré predvádzala fľaša rumu na zahriatie. Po druhom pokuse má dej rýchly spád: ešte balenie bivakov a návrat domov.

Na stanici si potrasieme rukami a rozchádzame sa každý svojou cestou. Za príjemný a užitočný víkend, ktorý mi dal nové skúsenosti a zážitky, chcem poďakovať organizátorom, inštruktorom, cvičiteľom a priateľovi Peťovi D., ktorý mi pomohol materiálne aj psychicky. Môžem dodať už len jedno: teším sa na ďalší kurz v dobrej partii v lete!!!

Marek zo Žiliny