Bicyklom za najvyšším kopcom Ukrajiny (alebo 11 dní v sedle)

Štyria kamaráti /mimo iného turisti, vodáci aj cykloturisti/sa tento rok rozhodli vyraziť na ďaleký východ na UKRAJINU. Dostal som ponuku pridať sa ,čo som ihneď prijal pretože sa tu črtala dobrá partia a UKRAJINU som chcel zažiť na vlastnej koži.

1.DEŇ:
Budíček o 3.15.Po raňajkách ktoré nám už včasne ráno pripravila kamarátka /Božka ĎAKUJEME TI / a pobalení posledných vecí do cyklobrašien sa vyberáme smerom k hlavnej vlakovej stanici v POPRADE. Tu o 4.35 nastupujeme na vlak smer HUMUNNÉ a STAKČÍN kde o 9.30 už nakupujeme potraviny /na dnes/ a dopĺňame zásoby vody. Šlapeme do pedálov smer hraničný prechod UBĽA .Zastavujeme sa v motoreste Milka na posledný slovenský obed. O 13.50 prechádzame našu hranicu. Na Ukrajinskej strane vypisujeme tlačivo o dôvode /turistika/ a smere našej cesty /HOVERĽA najvyšší vrch Ukrajiny/.Po menších problémoch s colníkom /nefotografujte sa hneď na hranici/ si pri stánku zamieňame doláre za hrivne./30 dolárov cca za 150 hrivien,v takomto kurze ich menia po celej Ukrajine v baroch aj zmenárňach/V mestečku VELYKYJ BEREZNYJ kupujeme na benzínke mapu Karpaty atlas autoturista /1:250 000/ za 6,80Hr /asi 40 Sk/V atlase je uveDEŇá aj webová stránka vydavateľstva www.ukrmap.com.ua. Mali sme so sebou aj mapu voj.kartografického ústavu š.p.Harmanec -Ukrajina-Moldavsko z roku 1996.Prechádzame KOSTRINU a STAVNE kde za dedinou asi o 19.00 kempujeme na ľavej strane cesty pod šikovným prístreškom / A čo je dôležité pri potoku/.

2.DEŇ:
O 6.00 nám urobili budíček pastieri dobytka ktorý hnali statok. Balíme, raňajky a ako na potvoru začína nám pršať. Sadáme na tátoše a prechádzame LUH,VOLOSJANKU,UŽOCKIJ PEREVAL. BORYNJA nás už neprekvapuje obchodíkmi v ktorých namiesto registračnej pokladne používajú počítadlá ako niekedy u nás v škole. Kupujeme si lacné potraviny a sladkosti/ ako všetko ostatné v tejto krajine/ kde sa nás pýta vodič sanitky aj z lekárkou či nás môžu sanitkou doprevádzať do mesta TURKA. Stále prší. Za doprovodu sanitky pokračujeme do mesta TURKA tu sanitku strácame. V miestnej záhradnej reštaurácii obedujeme boršč a šašlík /Ukrajínske nár.jedlo/. Prestalo pršať tak navštevujeme centrum. Dosť rozbité mesto so starými budovami po komunizme. V meste zisťujeme že cesta do KOZOVA cez ZAVADKU nie je na bicykloch zjazdná tak možno tankom ,alebo iným bojovým vozidlom./škrtáme cestu v mapách/.Vraciame sa spať do BORYNJE a máme 20 km naviac. Z BORYNJE je treba pri „benzínovej pumpe“ zabočiť doprava dole kopcom po kameňmi vykladanej ceste na VERCHNIJ VYSOCKIJ,NIŽNE VICINE kde /nedeľa/ večer o 19.00 bez problémov nakupujeme v potravinách /v budove za osvetlenou P.Máriou/ úDEŇé kuracie stehná a veľké úDEŇé ryby. Obchody sú či už v mestách alebo na dedinách /vo sviatok, alebo bežný deň/otvorené do 22.00 z bohatou ponukou potravín . Nie je treba nič voziť z domu ,lebo sú lacnejšie ako u nás na Slovensku. Pred MATKIVOM sme si na lúčke pri lese rozložili stany kde večeriame a debatujeme o tejto chudobnej krajine kde sme počas dňa často stretávali podgurážených mužov. Kone a kravy sú úplne všade popri ceste kde ich pasú väčšinou deti ,alebo aj čítajúce ženy/možno modliace/. Dediny sú tu hore na severe bez el.osvetlenia ,rozhlasu a iných vymožeností moderného sveta. . Dnes už kamarát Julko dostal aj prvý defekt .Pri týchto rozbitých cestách určite nebude posledný. O 21.00 našeho času si líhame do spacákov /V meste platí KYJEVSKY čas tj.1 hod. dopredu od našeho času. Keď sa budete pýtať na autobus tak sa pýtajte či miestneho „to je dedinský čas, taký ako u nás „alebo Kyjevského času/.

3.DEŇ:
O 6.00 nás zobudil pastier Vasiľ aj s koňom. Cez noc nám jednu rybu zjedla mačka./Aj tu vedia čo je hlad/.Je krásne slnečné počasie ako na objednávku.O8.00 vyrážame smerom na MATKIV ,ktorý prechádzame a pokračujeme po otrasnej ceste až na hlavný ťah UŽHOROD,LVIV. Tu bočíme doľava a super asvaltkou prechádzame cez TUCHOĽKU,KOZOVE,SKOLE,VERCHNJE SYNOVYDNE.V meste STRYJ si dávame lacný obed /cca 30Sk na osobu/ a pokračujeme v ceste smerom na BOLECHIV. Tu kempujeme pri veľkej/iné tu ani niet/ rieke SVIČA .Tu sa po dnešných 130 km kúpeme a perieme si veci. O 23.00 /našeho času/už tvrdo spíme.

4.DEŇ:
Vstávame na kamarátov budíček zo slovami: „vstávať a cvičiť!“ /Je 6.00 polo oblačné počasie/. O 8.00 vyrážame smerom ku kláštoru na druhej strane SVIČE. Fotíme sa a naberáme vodu pri ikonami zdobenej studničke. Točíme do mesta DOLYNA je zaujímavé ,že stále do kopca. Ešte nikdy som nešiel do Dolyny hore kopcom. Pred BROŠNIV OSADA pri rozostavanej benzínovej pumpe bočíme doprava na ROŽNJATIV kde o 12.00 obedujeme ako inač ako lacno./2x obed a 1liter džúsu – 70 Sk/ Ďalej cez dedinky RIVNJA,KRASNE a na mestečko SOLOTVYN. Ideme odtiaľ na dedinu MAŇJAVA pri ktorej sa nachádza /monastir/kláštor v lesoch kde žijú mnísi. Poobzeráme si ho a pofotíme okolie. Neďaleko kláštora sa rozhodneme prespať. Večer si opekáme klobásky, ktoré sme si kúpili v dedine. Sú veľmi chutné.

5.DEŇ:
Klasika o 6.00 vstávanie a o 8.00 vyrážame od kláštora pri MAŇJAVE. Je krásne slnečno a teplo. Malá neočakávaná obchádzka do NADVIRNEJ cez dedinu HVIZD. Je treba ísť rovno cez MOLODKIV my sme nevieme ani ako, ani kde odbočili na HVIZD./naša smola/.Strmé kopce, ženy opravujú cestu a babky naháňali po ceste prasiatko. Nie je nič neobvyklé ak vidíte dve babky na motorke v tankystických prilbách. Prechádzame JAREMČU kde si dávame originál flaškovú kolu za 1Hr./6 – Sk/.Stúpame do JABLONICKEHO SEDLA /26 km/.V sedle /perevale/ dostať ručne vyrezávané rôzne sošky lúpežnikov, kožené opasky, postroje na kone atď. Zjazd zo sedla do LAZENŠČINY kde stretávame maďarských bikerov .Náš vyslanec pre styk z verejnosťou JULKO s nimi komunikuje a ťahá od nich v nemčine informácie. Po zaplatení vstupu do parku 5 Hr /30Sk/ pokračujeme v neskorých hodinách do kempu KOZMEŠČIK ASI 5km ako inak po poľnej ceste pod HOVERLU/najvyšší vrch Ukrajiny 2.061 m.n.m/O 23.00 ideme spať, zajtra nás čaká peší výstup na vrch.

6.DEŇ:
Vstávame tak ako vždy o 6.00 aby sme nevyšli z cviku .Stúpame peši po dobre značenom chodníku /zelená značka až hore na vrchol /okolo torza starého hotela cez les, kosodrevinu až na hole.Za krásneho výhľadu na 2.020 metrový PETROS a okolie vystupujeme po 3 hodinách na najvyšší vrchol UKRAJINY 2.061 metrovú HOVERLU. Pobudli sme tu asi 25 min. a za silnejúceho sa dažďa po dvoch hodinách sme zostúpili naspať do kempu kde nám ukrajinský turista z deťmi mal strážiť bicykle. Deti nám ich bezpečne postrážili./Otec sa akurát vracal veselý s krčmičky vzdialenej len 9km./Vyrážame zase na bicykloch do LAZENŠČINY a potom do JASINJI kde sa chceme ubytovať v preplnenej turbáze/turistická ubytovňa na spôsob hotela/, keď že stále prší. Podarilo sa nám ubytovať piatim v trojke izbe, a to je úspech. Večeriame piati za 140 Sk pelmeni /ďalšia ukrajinská špecialita/.O 22.30 ideme spať. JeDEŇ spí na balkóne ostatný na izbe. Vonku celú noc prší.

7.DEŇ:
Budíček ako vždy. Vonku stále prší. Čo ďalej? Raňajkujeme z nakúpených zásob na izbe. Odchádzame za stáleho dažďa. Prší až po RACHIV kde sa to konečne roztrhalo. Po ceste sušíme veci ,klasika na bicykloch a tak ideme ako cirkus, pekne farebne, občas niekto stratí ponožku atď. Postupujem cez DILOVE a BIČKIV do mestečka SOLOTVINO kde je priemyselné centrum ťažby soli na ZAKARPATI. Na západnej strane mesta sa nachádza jazero s chatkami a hotelom. Pri kúpaní v tomto soľnom jazere je to ako v Mrtvom mori. Človek sa v tomto jazere nepotopí pretože voda je prehustená soľou. Po kúpaní sme sa ubytovali v maďarskej rodine za 15 Hr na osobu. Pred domami sú tabule „KOMNATY“. Večeriame v meste. Perieme si veci a ideme spať. Zajtra nás čaká 80 km stúpanie do doliny USŤ ČORNA.

8.DEŇ:
Ráno sme vstali trocha skôr o 5.30. Majiteľka domu nám doniesla kávu. Nechávame jej pri platení za noc niečo navyše. O 7.15 vyrážame zo SOLOTVINA smerom na TERESVU kde bočíme zase doprava po kameňmi vykladanej ceste ,cez DUBOVE a okolo rieky TERESVA do spomínanej doliny USŤ ČORNEJ. Celý čas nám prší. Obedujeme v jedinom minihoteli v USTI ČORNEJ. Kde miestny podnikavec pýtal za noc v 3postel.izbe 150 Hr. Ale potrebujeme ísť ďalej. Cesta ďalej sa dá len ťažko opísať./asi najhoršia poľná u nás/ .Prechádzame RUSKU MOKRU kde stretávame Volfganga /nemec/ ktorí nám radí pokračovať do dediny NEMECKA MOKRA /predtým KONSOMOĽSK/ a obrátiť sa na bar BURKALA. Na pani DMITRIVNU BURKALA./ak tam budete môžete sa na ňu obrátiť/ Ubytovala nás v malom domčeku vedľa baru kde nám zakúrili drevom a kde sme pekne vyschli. Oblasť RUSKEJ a NEMECKEJ MOKREJ patrí medzi oblasti z najväčšími vodnými zrážkami v roku. Nám tam pršalo od príchodu až po odchod. Slnko sme ani nevideli.RUSKA MOKRA je miesto z najväčšou nádielkou snehu v zemi. V priemere tu majú sneh 116 dní v roku.

9.DEŇ:
Jasné že prší. Po raňajkách sa dohadujeme o cene za noc na osobu. Zaplatili sme 12 Hr. Odchádzame o 9.00./moc sa nám do toho nečasu nechce/. Domáci nás upozorňujú na zlú cestu cez hory do KOLOČAVY. Šľapeme z nabalenými bikami do strmého kopca po potoku a nie ceste asi 6 km a dole kopcom po blate do PRISLOPU 3 km. Konečne prestáva pršať a v potoku umývame bicykle. Frčíme cez KOLOČAVU kde si pri pomníku NIKOLAJA ŠUHAJA LUPEŽNIKA /ktorého vo svojom románe opísal aj IVAN OLBRACHT/ robíme fotku. Tu ako na jednom z mála miest sa dajú kúpiť aj pohľadnice okolia/adkritky/ vytlačené na Slovensku. Kúpiť inde pohľadnice je veľký problém. Míňame českú krčmu s názvom ČETNICKA STANICE kde parkujú motorky s čes.poz.značkami. Celou cestou cez dedinu nás zdravia deti pozdravom „AHOJ DAJ BOMBON“. /ktovie odkiaľ to majú?/ V SYNEVYRE si dávame obed . Cez ďalšie sedlo sme po 4 km prešli do MIŽHIRJA /klesanie 11 km po dobrej ceste v porovnaní s predchádzajúcim dňom/. Za MIŽHIRJNOU asi 3 km smerom do SOJMY si robíme kemp na ľavej strane rieky RIKA po prejDEŇí mosta pre peších. Tu večeriame tri druhy šalátov kúpených v meste a líhame si spať. V noci nás prebudil a trochu naplašil veľký ohňostroj z chaty od vedľa na kopci.

10.DEŇ:
Vstali sme o čosi neskôr asi kôli ohňostroju v noci./6:30/ Balenie a odchod o 8.30 do SOJMY,POLIPECA a VOLOVCA kde si dávame obed /pirohy porciu za 24 Sk/ a opravujeme poškoDEŇý plášť./v obchodoch sa nová, duša ,plášť pod. kúpiť nedajú/ Po 13.00 vyrážame ďalej na hlavnú cestu, kde bočíme v ľavo smerom na MUKAČEV a po 27 km bočíme s hlavnej na HOLUBYNE aPOLJANA. V POROŠKOVE sa schovávame pred dažďom na terase baru. Po chvíli sa k nám pridávajú 3 chalani a štyri baby z ČESKA. Smerujú z ŽHORODU na KOLOČAVU. Vymieňame si informácie o tejto krajine. Po daždi si hľadáme vhodný kemp až do 21.00. Nakoniec kempujeme v poli neďaleko cesty pred dedinou RAKOVO. Zajtra už opúšťame UKRAJINU a cez UŽHOROD po nákupoch sa chceme každý vrátiť šťastne domov. Bude nám trocha smutno za krásnymi POLONINAMI a o nič menej krásnymi ,nám často mávajúcimi UKRAJINKAMI. Za dobrými ľuďmi ,ktorý nás prichýlili a vždy ochotne poradili a pomohli. UKRAJINA nie je plná mafie a zlodejov ako si možno mnohý myslia, ale je plná jednoduchých a láskavých ľudí ,ktorý zháňajú seno na zimu na každučkom kopčeku a lúčke . Je plná všade sa pasúcich oviec, koňov a dobytka. Žijú si svoj zatiaľ jednoduchý život. Tu sa naozaj na chvíľu zastavil čas.

11.DEŇ:
Vstávame o trochu skôr o 5:30. Vyrážame bez raňajok o 6:00./aj to balenie nám už ide lepšie/. Pred vstupom do mesta UŽHOROD raňajkujeme pri čerpacej stanici. Po nákupoch v meste sa ideme najesť za posledné Hrivne. Vybrali sme si najhoršie miesto na jedlo z celého pobytu a to na letisku v UŽHORODE. Cena bola asi 130 Sk na osobu /čo je pre nich max. prepych/ čo nám ako tak vyhovovalo ,ale prekvapila nás doba čakania na jedlo a to 95 min. Po poslednej miestnej strave opúšťame UKRAJINU a smerujeme každý svojim smerom domov, vyprať si rýchlo veci na ďalšiu akciu a to splavovanie našich riek ,ktorá sa začína na druhý deň.

Spolu sme za 11 dní prešli okolo 1.000 km.

fotogaléria k článku

BENKO Miroslav, SPIŠSKE BYSTRE

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *