Čierna Hora v skratke

Keďže sme dve baby a neodvážili sme sa cestovať samé využili sme služby jednej cestovky a 10.8.2004 sme vyrazili autobusom do Čiernej hory. Namierené sme mali cez Maďarsko, Srbsko do Národného parku Durmitor.

Je to uznávané lyžiarske stredisko skoro na hraniciach s Bosnou a Herzegovinou. Nachádza sa tu veľa kopcov s výškou nad 2000 metrov a 18 jazierok a pliesok. Cestou do Národného parku sa oplatí prejsť cez jediný most nad riekou Tarou, kde je krásny výhľad na rieku, najmä ráno keď sa všetko prebúdza. Rieka Tara sa dá aj splavovať, ale len pri dostatočne vysokej hladine, čo práve v období, keď sme tam boli my, nebolo. Vstupnou bránou do pohoria Durmitor je najvyššie položené mesto Čiernej hory ŽABLJAK. Je tu pekáreň s dobrými koláčikmi, pošta, reštaurácie, kde sa dá super najesť a obchody, kde sa dá dobre nakúpiť. 30 minút pohodovou chôdzou od mestečka je kemp IVAN DO, v ktorom sme stanovali pár dní a odkiaľ sme vyrážali na naše túry. Zo stanov sme mali výhľad priamo na pár kopcov. Vybavenie kempu bolo v pohode – európske toalety aj sprchy s teplou vodou. Čím menej ľudí, tým viac teplej vody.

Pohľad z Crvenej Gredy      Pohľad na Škrčko jazero      Vpravo Bobotov Kuk

A teraz niečo o našich túrach. V deň príchodu po 22 hodinách vozenia sa a po pár hodinkách oddychu sme sa vybrali na CRVENU GREDU (2175m), ktorá sa podobá stolovým horám vo Venezuele. Oficiálne by túra mala trvať 3 hodiny, ale zvládli sme to za 2 1 hod. Je to pohodová túra a sú tam pekné výhľady na ostatné kopce, ktoré nie sú vidieť z kempu. Všetky chodníky sú označené červenou značkou, podľa ktorých sa dá veľmi dobre orientovať.

Na ďalší deň sme vyrazili na dvojdňovku. Na pláne bolo zdolať najvyšší vrch pohoria a celej Čiernej hory BOBOTOV KUK (2523m). Cesta viedla popod OBLU GLAVU (2308m), pod ktorou sme nakukli do ľadovej jaskyne LEDENA PECINA (vstupné sa neplatí 🙂 ).

Šareni PasoviCez trávnato-skalnatý terén sme sa dostali až k suťovisku, po ktorom sme vystúpili do Sedla pod Bobotovým Kukom (2351m). Tu sme si nechali naše batohy a za pol hodinu sme vyšli na BOBOTOV KUK, kde sme zanechali písomné dôkazy o zdolanom vrchole. Z vrchu sme uvideli ŠKRCKO JAZERO s chatou PLANINARSKY DOM (1723m), pri ktorom sme plánovali prespať. Prechádzali sme popri ďalších dvojtisícovkách, za spomenutie stoja DRAČIE ZUBY a SARENI PASOVI (2248m), na ktorom je krásne vidieť ako postupovalo vrásnenie v tomto pohorí. Cez sedlo SAMAR (2075m), cestou stále nadol sme sa dostali k VEĽKÉMU ŠKRČKO JAZERU a k Planinárskemu domu Škrka, kde sme za poplatok 3 Euro prespali v stanoch. Niektorí využili drahšiu možnosť a prespali v dome. Je tu pitná voda a zároveň sa dá okúpať v MALOM ŠKRČKOM JAZERE, ale teplá voda tam netečie. Celá túra nám trvala asi tak 7 a 1 hodiny aj s prestávkami. Ráno ešte s jedným dobrovoľníkom sme si vybehli na blízky kopec PRUTAŠ (2393m), ale mali sme smolu – mraky boli nízko a nevideli sme skoro nič. Po návrate k domu sme zistili, že väčšina spoluturistov už začala krásny stupák na cieľ dňa PLANINICU (2330m). Rýchlo sme zbalili stan a naše veci a pobrali sme sa za nimi. Cesta začala popri Veľkom Škrčkovom jazere a potom už len smerom hore. Prevýšenie 600 m sme zvládli za 1 a 1 hod. (samozrejme niektorí aj rýchlejšie), znova sme sa zapísali do knihy, pofotili a smerovali sme späť do kempu. Bolo to mierne klesanie v dolinách popri ostatných kopcoch, kde sa pásli kravy a kone. Kde-tu sa našli aj drevené pozostatky niekdajších salašov. Po nečakanom zdržaní (tým jahodám sa proste nedalo odolať) sme našu túru ukončili pri CRNOM JAZERE (1416m), kde sme doplnili tekutiny a svoje žalúdky miestnymi špecialitami. Na ďalší deň sme mali naplánované dve pohodové túry. Skoro ráno ešte v peknom počasí sme sa vybrali na ČUREVAC (1625m), vyhliadkové miesto na kaňon rieky TARA, avšak tesne pred vrcholom začala búrka. Ponáhľali sme sa rýchlo späť a namiesto toho, aby sme zdolali ďalší vrchol – Savin Kuk, vybrali sme sa do nacionaľnej reštaurácie v Žabljaku, kde sme ukončili náš pobyt v Národnom parku dobrým jedlom a pitím. Na druhý deň sme sa pobalili a vyrazili smerom na juh k moru, ale to už nie je o vysokohorskej turistike.

Slávka Púčiková a Zuzana Šimková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *