Na návšteve u 12 bohov

Pripusťme si, stane sa to aj v lepších rodinách. Rodina zazmätkuje, vyrazí na dovolenku nesprávnym smerom a výškomer zrazu klesne až na nulu. Musím sa priznať, nedávno sa táto nemilá vec stala aj u nás. Čo už človek neurobí, aby pomohol bohyni Hére – ochrankyni rodinného krbu a vydatých žien a Estii – ochrankyni rodinnej pohody.

Šoféri zájazdového autobusu, smerujúceho do Grécka na Olympic Beach, sa tvárili divne, keď videli nakladať vibramky a teleskopické paličky, ale nepovedali nič, sú to profíci. Ja som už duševne prichystaný, že od nepretržitého povaľovania sa pri mori ma zachráni neoficiálna priateľská návšteva sídla 12 bohov – Olymp. Je síce nižší ako bulharská Musala (2925 m, najvyšší balkánsky kopec), ale možno tam bude aj Afrodita – keď to má tak blízko k moru.

Môj alpský parťák Roman na Olympe bol už 2x, takže jeho popis cesty/blúdenia s nejakým českým plánikom a mapkou v ellenike (netreba vraj nikdy povedať Grékovi, že grécka abeceda je azbuka) mi dával nádej, že tam trafím aj bez Ariadninej nite.

(De)aklimatizácia prebiehala v pohode – po pár dňoch pri mori už som vedel prečítať aj zopár písmenok v helenike. Mal som už zistené, že z nášho zájazdu všetci dajú prednosť moru, a preto parťáka na výstup, prenájom auta alebo mopedu (moped 18 Euro) nenájdem. Naša zlatá Silvia z cestovky (prevtelenie Atény – bohyne múdrosti a patrónky Atén) mi zistila autobusy: Katerinoskala – Katerini (klimatizovaný MB, lístky na štikanie ako MHD, 7 km, 1 Euro) a ďalej do Litochoro (ešte väčší, tiež klimatiyovaný MB, KTEL = SAD, 25 km 1,60 Euro, lístky sa kupujú na stanici, v autobuse od sprievodcu sú vraj drahšie). V stánku pri pláži som si kúpil mapu fy Anavasi : 6.11. Central Olympus 1:25 000, dokonca aj s WGS84 (6 Euro). Na druhej strane mapy je aj schéma a charakter trás, časy, ale na mape chýbajú skaly vyznačené tak, ako ich poznáme z máp VKÚ, Kompass, LKS a pod. Nič to, hlavne že okrem heleniky je tam aj slušné info po anglicky. A čo je hlavné – od mora vidno iba 20 km vzdialené vrcholky Olympu – hlavný Mitsikas 2918 mnm, rozoznať aj vedľajší Stefani 2911 mnm a od mora najmohutnejší Skourta 2475 mnm.

Ostávalo len vyčkať, kedy sa Zeus unaví, prestane metať blesky a opäť sa ukáže jeho sídlo v plnej kráse, prístupné nám, obyčajným smrteľníkom. Konečne v prvý letný deň 21.júna sadám do autobusu, sledujem približujúci sa Olymp a ubiehajúcu grécku krajinu, o ktorú sa starajú Dimitra, bohyňa poľnohospodárstva i Aris – boh vojny. Vysadám napoludnie v Litochoro (350 mnm) a vydávam sa do kaňona riečky Enippeas. Prionia (1050 mnm) je iba 700 m vyššie, ale mapa upozorňuje, že je to dlhá a únavná cesta s mnohými stúpaniami a klesaniami (5-6 hodín). No, čiastočne má pravdu, potvrdzuje to aj výškomer – na Prioniu je to cez kaňon 1150 m stúpania, 425 m klesania, ale stojí to za to! Cestička značená E4 rýchlo odbočuje z ceprovskej vybetónovanej vyhliadkovej trasy pre návštevníkov fakultatívnych zájazdov (za 20 Euro), sedemkrát križuje riečku s krištáľovou vodou, kaskády z bielych vápencových skál. Bukový, neskôr zmiešaný les mierni popoludňajšiu páľavu na prijateľných 23-25 stupňov v tieni. Artemis – bohyňa mesiaca a lovu tu určite chodieva často. Po ceste sa zastavujem pri ortodoxnej kaplnke vmurovanej pod veľký previs k prameňu svätej vody (Aghio Spileo) a pri starom kláštore Sv.Dionýza, ktorý sa opravuje. Vychádzam pri Prionii na malú čistinku pri potoku, kde je akýsi hostinec a tabuľa s panoramatickou mapou Olympu. Na moje prevapenie je tam aj autobus. Koniec cesty na Prioniu je prašný, autobusy tam vraj nechodia. Prídem bližšie – klienti hovoria po poľsky, na maske je zasa trojcípa hviezda, na boku reklama moravskoslovenskej cestovky….. Prionia je miestom výborného nástupu na túru, ak chcete „urobiť“ vrchol za deň. Je to odtiaľ púhych 1800 m (4-6 hodín podľa zvolenej trasy), akurát treba nastupovať skoro ráno, aby ste nechytili v stúpaní poludňajší úpal.

Krátke občerstvenie pri prvom a poslednom prameni na trase z Prionie k chate Spilios Agapitos 2060 mnm a pokračujem ďalej. Neviem, či pre grécky zmysel pre siestu a odpočinok, alebo ohľady kvôli nám inostrancom, ale v každom prípade tieto chaty majú aj zrozumiteľnejšie a kratšie názvy – teda táto sa volá Refuge „A“. Je nedeľa, takže oproti mne schádza množstvo turistov, poniektorí viditeľne unavení, okrem teleskopov sa podopierajú už aj borovicovými konármi. Jeden maník so zafačovaným členkom sa vezie v sprievode HS na nákladnom sedle na mulici. Mulice tu normálne slúžia na zásobovanie chát. Predbieham skupinu Britov, ktorí si okrem prilieb nesú aj klasické turistické cepíny s drevenou rúčkou. Pýtam sa v duchu Apolóna – boha proroctva, svetla a hudby, či ma pustí na vrchol aj bez tejto výzbroje. Traverzujeme zo dva žľaby, kde sú už cca od 1600 m zbytky lavín. Slnko sa už schovalo za hrebeň, stúpame v príjemnom chládku pomedzi kríky a ojedinelé stromy východným úbočím na chatu A. Za vstup bez ubytovania chcú na túto súkromnú chatu 1,60 Euro, takže naberiem vodu z prameňa a postupujem ďalej – cestička značená červenými značkami sa stáča doprava, občas sa stráca. Vychádzam nad les, traverzujem doprava lámavým svahom ku chate Christos Kakalos „C“ 2650 (zavretá), potom už po chodníku ku horolezeckej chate Giossos Apostolidis – SEO. Je už po deviatej večer, prefukuje, obliekam vetrovku a prášim na chatu. Na moje prekvapenie aj chata SEO je zavretá , pýtam sa Hermesa – boha obchodu, čo sa deje? Odpoveďou je pokrčenie pliec. Tie postavičky, ktoré som videl zdiaľky, sú dvaja rumunskí spoluotrasníci. Spíme na stoloch na verande, oni v spacákoch, ja v tom, čo som mal so sebou, teda v ničom. (by the way – z Litochoro to bolo 2750 m za cca 9 hodín, takže by som privítal aj pohodlnejší odpočinok). Vonku celú noc fúka, dnu je 10 stupňov.

Ráno o piatej sa budím otlačený od stola na bolesť v pravom bedrovom kĺbe. Zliezam zo stola, ranné fotenie po východe Slnka, čaká ma posledných 250 m. Pomaly sa suniem traverzom suťoviska cez Zonaria popod Stefani až k červenej vysielačke. Odtiaľ žľabom hore medzi kúzelnými vežami a vežičkami po skalách na vrchol. Terén CH – I., vychodený, oproti očakávaniu celkom pevná skala. Ostatné cesty sú asi lámavejšie. Cesta je dobre vyznačená červenými značkami, sú tu aj zo 3 nity na istenie pri zostupe, ak by zasnežilo. Sme (za mnou došiel slovinský párik) na najvyššom vrchole Grécka, vychutnávame panorámu okolitých hôr, ambróziu a nektár. Na toto ročné obdobie je celkom slušný výhľad, aj keď more sa zhora dá iba tušiť podľa odleskov Slnka. Vzhľadom na to, že krívam ako kováč Hefaistos – boh ohňa a umenia, nechávam si zájsť chuť na Stefani. Cestou k chate SEO zdravím a fotím dva pĺznuce kamzíky, potom hore ku kamenému kostolíku na morénový Profitis Ilias (2787 mnm) a dole cez trávnatú Muses Plateau okolo Skourta dole. Gréci sem práskli na začiatok hrebeňa reťazový fix pre prípad sťažených podmienok. Do Ostrého Roháča to má ďaleko, ale asi aj tu platí zicher je zicher. Napadá mi: kto je bohom bezpečnosti na horách? Žeby Pit Schubert? Po hrebeni zostup ďalej do spásonosného chládku lesa. Najprv okolo 2000 mnm solitérne borovice, neskôr aj hustejší les. Metrový kmeň nie je žiadnou zvláštnosťou, pri chodníku sú aj velikány s priemerom odhadom cez 2 metre. Okolo nevzhľadných opustených salašov (sorry, Gréci) schádzam na asfaltku na Gortsiu (cca 1100 mnm, asi 4 km pred Prioniou, cca 12 km/700 m do Litochora.

Je pol druhej, nestačím si ani prebaliť ruksak a už je tu prvé auto. Adonis z Katerini ma berie dole. Prechádzame cez Litochoro, v Katerini ma odmietne vysadiť na bus, vezie ma až do Katerinoskaly. Na moje poďakovanie hovorí: neďakuj mne, ale Bohu! Možno aj preto, že moje meno Peter – Petros v ortodoxnom Grécku čosi znamená. Preto ďakujem Adonisovi až v druhej rade a lúčime sa. Idem opláchnuť dvojdňový pot. V Poseidonovom dočasnom sídle ďakujem milosrdným olympským bohom, že ma blahosklonne vpustili k sebe na krátku návštevu a prajem túto priazeň všetkým vám, ktorých nepriazeň osudu alebo zájazdový autobus tiež priveje na pobrežie Egejského mora.

Peter Kalenský ()

P.S. Aténa – bohyňa múdrosti má pobočky aj na:
http://www.mountains.gr
http://www.oreivatein.com