29. SIVÝ VRCH A CHATA NÁRUŽIE

Pomaly sa rok s rokom schádza a je to obdobie, kedy mám už 29 rokov rovnaký cieľ. Pripomenúť si tradíciu vzniku nášho spolku, ktorého zakladacia listina bola podpísaná práve na Chate pod Náružím.

Tradične vyrážam až v soboru ráno, pretože pracovné povinnosti mi to už v piatok ako ostatným účastníkom nedovoľujú. Cestujem zo Žiliny vo výbornej spoločnosti so Zábojníkovcami, Ľudkou a Jozefom.

Pre nás zakladateľov spolku je to nevyhnutná vec a svojho času nám v tom nezabránili ani opatrenia počas covidu. Síce znemožnili stretnutie na chate, ale našťastie príroda ostala dostupná. Takže to bolo bez nocľahu, ale tradícia bola zachovaná.

S prísľubom priaznivej predpovede počasia stúpame z ranných inverzných hmiel v doline na slnkom zaliate Babky. Jarné počasie, zelené lúky, tečúce pramene a takmer ideálna viditeľnosť. Trochu je šmykľavo na zľadovatených zbytkoch snehu, ale inak pohoda.

Pred Sivým vrchom stretávame našich z chaty, ktorí sú už na zostupe.

Zľava: Ľudka Zábojníková, Jozef Baník (prezident SVTS), Jozef Zábojník (bývalý prezident SVTS), Viera Ivašková, Juraj Dlábik a plus (samozrejme mimo záberu) fotograf Vlado Putera… No a v nie poslednej rade úplne vzadu Sivý vrch.

Výnimočné počasie a priatelia k tomu….

Na Chate pod Náružím už je príjemná atmosféra. Moji milí parťáci Zábojníkovci po príjemnom spoločnom putovaní pokračujú dole, ja ostávam.

Je to viac spoločenská akcia ako športová so všetkým, čo k tomu patrí. Organizuje ju vždy aktuálny prezident SVTS, takže Jozef Baník. Jej gastro časť bravúrne zvláda záhorácka partia kovaná na Kamennej búde v Zlatníckej doline Bielych Karpát, vedená pevnou rukou Paloška Krčíka.

Teplo, pohodu a pitný režim zabezpečuje tradične domáci pán Adam, takže ako obyčajne absolútna pohoda v kruhu priateľov.

Odkedy domáci osadili nebohému chatárovi Hanzimu kríž na Mníchovi, podvečerná vychádzka k nemu sa stala súčasťou stretnutia. Spomienka na neho, ale aj ostatných našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, to je duchovný rozmer, ktorý dodal stretnutiu ďalšiu dimenziu.

Súčasťou stretnutia sú aj oficiality, jednou z nich je vyhodnotenie hlasovania spolkového kalendárika. To tradične robím ja a účastníci si kalendárik odnášajú domov (vyhodnotenie je v samostatnom článku).

V nedeľu hneď skoro ráno musím ísť dole. Po ceste opäť (ako minulý rok) stretávam Roba Bačkora, ktorý ide na jednodňovku. Už som si myslel, že to bude jediné stretnutie, ale na asfaltke pod parkoviskom (kde parkujú účastníci stretnutia), ešte stretávam dvojicu chlapov.

Majú plné ruky náradia – krompáč, rýľ, lopaty. Zvláštna výbava takto na nedeľné ráno. Pekne pozdravím a prihováram sa im: „boli ste zakopať mŕtvolu?“

Milé oslovenie zabralo. Sú to urbárnici a zverili sa mi: „že áno, kopú jamy, ale nie pre mŕtvoly, ale na dopravné značky“. Jedného z nich (pochrámaná noha) beriem dole na križovatku autom a dozvedám sa podrobnosti.

Na hornom parkovisku sme (zdá sa), parkovali naposledy. Bude tam zákaz, sú to všetko urbárske pozemky cesta aj parkovisko a nikoho tam nechcú… Už dole na odbočke bude zákazová značka. No a na samotnej križovatke ciest (priestranstve), bude značka parkovanie s QR kódom, cez ktorý budeme platiť parkovanie (aktuálne 4€/deň).

Takže to je zdá sa istota budúceho roku (peniaze prenikajú stále vyššie), nič prekvapujúce.

Ale podstata je inde. Opäť to bolo mnoho nezabudnuteľných chvíľ v prírode s priateľmi, ktoré nám nikto nemôže zobrať. Môžeme o ne prísť iba sami.

Dúfam, že o rok sa všetci, ktorí budeme mať chuť, stretneme v plnej sile a zdraví na mimoriadnom, jubilejnom 30. stretnutí na Chate pod Náružím. Prídete? 

Juraj Dlábik