45. ročník Prechodu Malou Fatrou

Minulý 44. ročník som čelil podpichovaniu, že ten polojubilejný by mal byť iný, ako radové… No,  pretože ako organizátor dbám na blaho “mužstva”, aby bolo spokojné, vyhovel som.

Pretože SAD nám už dávno zrušilo vyhovujúci spoj, objednal som nám vlastný autobus. Bol to návrat po siedmich rokoch, a tak sme si opäť mohli urobiť dlhé roky ikonický 1. záber pred Salašom vo Fačkovskom sedle, ktorým sa začína každý zápis v kronike, keď sa odtiaľto vyráža (pozn. bez tejto možnosti vyrážame z Fačkova).

Sľuby sa majú plniť a jeden bol splnený hneď na štarte. Na 40. ročníku nám sľúbil, že o 5 rokov pride zas… Pri salaši nás čakal Jozef Zábojník (s manželkou Ľudkou a synom Jozefom). To, že je emeritný prezident SVTS je vám známe, ale asi neviete, že tento prechod v roku 1980 založil a viedol prvých 10 ročníkov. Aj naše prvé stretnutie sa viaže k prechodu, keď som naň prišiel ako účastník. Ani jeden z nás vtedy netušil, že z tohto stretnutia budú desaťročia priateľstva a intenzívnej spolupráce.

Jozef pospomínal okolnosti a začiatky prechodu s presahom kam ho to osobne posunulo v horskom podnikaní, ozajstný veteran hôr.

Ešte som rozdal limitovanú edíciu čeleniek špeciálne vyrobených k 45. ročníku a začíname ukrajovať prvé metre z cca 100 km trasy.

Je nás 24 účastníkov z rôznych kútov Slovenska, Čiech a Moravy. Pretože si dávame pauzy, počas ktorých sa čakáme, postupujeme kontinuálne až do sedla Majbíková. Tu posielam partiu dopredu, aby sme sa vedeli vystriedať pri hygiene. Na chatu pod Hornou lúkou prichádzajú ešte dvaja, ktorým zdravie nedovolilo absolvovať celú trasu. Našťastie, viacerí sme zbalení na spanie vonku a tak sa nakoniec v urbárskej chate a jej okolí pomestíme.

Druhý ďeň schádzame do Strečna, opúšťame Lúčanskú časť. Tu vo výčape Romado máme pripravené občerstvenie a prichádza Roman Hyrošš. Dlhoročný účasník prechodov z tých horších časov, keď aj on pomohol udržať jeho kontinuitu. Posedíme, pospomíname, lúčime sa s časťou výpravy. Ďalej na Chatu pod Suchým, kde nocujeme, pokračujeme 15-ti.

Ďalší deň vedie najvyššími partiami prechodu. Je to cítiť aj na rozostupoch medzi účastníkmi. Na Malom Kriváni je rozdiel medzi prvým a posledným takmer 2 hodiny. Z kondičných a hlavne časových dôvodov viacerí končia, a tak od Snilovského sedla pokračujeme deviati, pričom dochádza k historickej chvíli. Na Chlebe sa prvýkrát na prechodoch preklopil pomer žien (5) a mužov (4) v prospech žien.

Stohom ukončíme dnešnú časť hrebeňa a schádzame do Štefanovej na posledný nocľah. Tu nás opäť aj s rodinou čaká pamätník prechodov Tóno Bongo Kozlík. V noci nám prvýkrát na prechode prší, ale tu sme pod strechou. Posledný deň cez Diery vystupujeme na Veľký Rozsutec a opäť v Štefanovej prechod končíme.

Bol to opäť vydarený ročník, čo je vidno v tvárach účastníkov. A keď sa dobre pozriete, nájdete medzi nimi aj nášho prezidenta a možno aj iných známych.

Juraj Dlábik