Stretnutie SVTS v Bielych Karpatoch

Myšlienka na túto akciu sa zrodila na zimnom stretnutí na Chate pod Náružím. Tam prišlo pozvanie od priateľov zo Záhoria na ich chatu Kamenná búda (nenechajte sa popliesť názvom – veľmi príjemné miesto). A toto je iba stručná informácia, pretože jeden z domácich Bača to, čo sa tam udialo, skvele spísal v článku pod názvom “Na dolniaky” a nájdete ho v ročenke SVTS 2025.
Za domácich Paloško Krčík, Peťo Pepe Perička a už spomínaný Pavol Bača Benža. Skoro domáci Paťka, Daro, Adam Dianovci. A my hostia. V piatok prišiel Jozef Baník spolu s Miškou a Ivorom Rizmanovcami. V sobotu ráno spoločne Darinka Tomašcová, Ján Krchnavý , Juraj Dlábik, Jozef Zábojník a po ňom neskôr pre neho prišla dcéra.

Takže podľa protokolu: bývalý a súčasný prezidenti SVTS a polovica ústredia…

Pozvanie z juhu prišlo na predposledný májový víkend, teda ten posledný pred oficiálnym otvorením sezóny na chate (aby bol pokoj). Toto až tak nevyšlo.

Už pri parkovaní v ústí Zlatej doliny plné parkoviská a regulovčíci dávajú tušiť, že sa tu niečo deje. Dozvedáme sa, že ide o rodinný prechod Rozprávkového lesa, takže postupne stretávame súťažné stanovištia aj účastníkov, ktorí idú v opačnom smere. Je krásne, dobrá nálada. Prichádzame na Kamennú búdu. Tu sa dozvedáme, že akosi nikto posádke chaty nespomenul akciu, ktorej sa stali súčasťou a že tým pádom nie sú pripravení na obliehanie stoviek občerstveniachtivých rozprávkárov…, ale zvládajú to bravúrne.

Nechceli sme zavadzať, preto vystupujeme na Čupy.

Lúčime sa zo Zábojníkovcami

a pokračujeme poväčšine zvážnicami krajom a cez Moravu sa vraciame späť. Užívame si pokojnú lesnatú krajinu

a o tom, že sme na miestne pomery vysoko, svedčia ďaleké výhľady. Na búde medzičasom zavládol pokoj. 

Pri ohnisku „mydlia“ dvaja gitaristi, ktorí sa po večeri pridávajú k nám a tak spolu s domácimi a Stezkařmi (Kamenná búda je jednou so zastávok Stezky okolo Česka) sme si vychutnali príjemný večer.

 

Ráno zostupujeme k autám a od miestneho patriota Baču dostávame výdatnú dávku miestnych zaujímavostí.

Už názov Skalica – slobodné kráľovské mesto dáva tušiť, že v ňom a okolí nám toho bude čo ukazovať. Stálo to naozaj za to, mali sme to samozrejme aj so zasväteným výkladom. Niektoré unikáty vidíte na záberoch a určite vyvrcholením bola Palinova srdcovka, kúzelný kostolík v Kopčanoch. Ešte historický žrebčín a je definitívny koniec, po rozlúčení opúšťame tento kúzelný kraj.

Zastavujeme sa ešte na Bradle – Štefánikovej mohyle a potom sa lúčime s Kopanicami.

Veľká vďaka za pozvanie, príroda a priatelia sú viac ako metre nad morom.

Juraj Dlábik