5.ročník prechodu roklinami Slovenského raja

Už piatykrát sme zorganizovali zimný prechod roklinami Slovenského raja. Ako tradične, na začiatku februára, cez polročné prázdniny. Tento rok to vyzeralo, že sa do chaty ani nepomestíme, bola prisľúbená dokonca zahraničná účasť Španielov a jedného Belgičana. Toto všetko mal na „rováši“ Jozef Hlaváčik. No nakoniec nám vystačila len jedna izba z dvoma posteľami. Za takúto „hojnú“ účasť môžu zase železničiari s ich generálnym štrajkom. Veľa prisľúbených turistov ostalo doma. A to bola ich závažná chyba.

Neviem, ako presne cestoval Jozef, ale ja som sa rozhodol, že pôjdem vláčikom z Oravy o 16:45 v piatok večer, prestúpim v Kraľovanoch na vlak do Smižian. Je to doživotný zážitok cestovať osobným vlakom cez pol republiky. Štrajk mal začať štyri minúty pred mojím príchodom do cieľovej stanice, ale ja som mal pocit, že "modrá armáda" začala štrajkovať už pri mojom kupovaní cestovného lístka. Pokladníčka mi ho pomaly ani predať nechcela, vraj tam ani nedôjdem a že budem niekde mrznúť na stanici a tak... . Keď som vystúpil z vlaku, čakala ma asi hodinová mini-túra za slabého sneženia. Na chatu som dorazil v sobotu desať minút po polnoci.

Po krátkej noci sme sa zobudili do krásneho slnečného rána s modrou oblohou, i mráčik sa kde tu ukázal. Rozhodli sme sa, že ideme cez Sokoliu dolinu na Kláštorisko a späť na Čingov. Po peknom prechode Sokolou dolinou a zostupom Veľkým Kyseľom s obhliadkou Obrovského vodopádu sme si na Kláštorisku dali čaj s ... (veď každý vie s čím :)). Po západe slnka sme sa vybrali späť.

Druhý deň bol ešte krajší. Bez mrakov. Totálne plechové nebo. V tak nádherný deň sme sa vybrali po žltej z Čingova cez Tomášovský výhľad hrebeňom s výhľadom na Spišskú kotlinu na Letanovský mlyn. Tu sme pokračovali výstupom späť na hrebeň po žltej k hrdlu prielomu Hornádu. Na tomto úseku sme vyrušili troch miestnych kamzíkov. Sú úplne inak sfarbené ako tie naše, Roháčske. Po ich polhodinovom „naháňaní“ s fotoaparátom v rukách sme pokračovali po hrebeni až k miestu, kde sme obedovali. Tu nás zase pre zmenu vyrušilo asi 10 až 15 srniek, ktoré sa predierali mladými stromčekmi. Vstúpili sme Hrdlom do prielomu Horádu. A od Letanovského mlyna sme išli za tmy. Možno že to bol prvý zimný nočný prielom Hornádu po chodníku.

Pondelok sme mali nachystaný na cestovanie domov. Keďže vlaky stále nechodili, tak našu dopravu obstarali štyri autobusy. Čingov - Spišská Nová Ves – Poprad - Liptovský Mikuláš – Nižná. Čo sa týka účasti, tak sa 5.ročník prechodu roklinami Slovenského raja moc nevydaril, ale čo sa týka kvality, tak bol samozrejme skvelý. Nakoniec by som chcel poďakovať Vojtechovi Jeramiášovi za poskytnutie ubytovania na prekrásnej chate na Čingove, našim železničiarom a počasiu.


Miro Šurin

 

 




posledná modifikácia 14.03.2004 námety a pripomienky