Miro Nágel - Himalájske sny
V máji 2004 vyšla v žilinskom vydavateľstve GEORG knižná prvotina nadšenca vysokohorskej turistiky Mira Nágela zo Žiliny. Kniha vyšla v celkovom náklade 1000 kusov, má 180 strán a 80 farebných fotografií.
Mesiace a roky života plynú veľmi rýchlo a autorov zaujímavý, ale svojský náhľad na pobyt v horách mu zostal. K tomu dodáva: ... Ráno nás privítala zasnežená krajina. Snehu síce nebolo veľa, avšak na nálade nám to nepridalo. Čakala nás dosť nepríjemná trasa, strmý zostup k rieke Imja Khola a potom ďalej. Počasie tiež nebolo dvakrát ideálne. Ako večer pršalo, tak do rána nasnežilo. Pri raňajkách – chapatí with honey, oat porridge, vege noodle soup a lemon tea sme konštatovali, že nie je nutné ponáhľať sa, pretože kopce okolo nás nebolo pre nízku oblačnosť vôbec vidieť. Anka mala neustále problémy, výšková choroba sa naozaj prejavila. Po vzájomnom rozhovore s Dawom sme jej odporučili postupný návrat do Namche. A to bolo dobre, pretože vyššie by mohla mať určite ešte väčšie problémy. S Ankou sme sa rozlúčili. Nebolo to príjemné, ale v tom momente sa nedalo nič lepšie vymyslieť. O ôsmej hodine sme vyrazili na cestu. Chodníkom sme strmo klesali. Skutočne to bolo strmé. Na snehu sa šmýkalo, brzdili sme, ako sa dalo. Postupne sa snehový poprašok strácal a asi po štyridsiatich minútach sme prišli k rieke Imja Khola a tam už nebolo po snehu ani stopy. Medzi mrakmi sa objavilo slniečko. Pri rieke vo výške tritisícpäťsto metrov, ktorá tečie z ľadovca Khumbu pod Everestom a z ľadovca Imja pod Island Peakom, sme si vyzliekli bundy a obliekli tričká. Následným veľmi strmým stúpaním sme sa postupne dostali na zostupom stratenú výšku, asi na tritisícdeväťsto metrov. Bol to úžasný kopec, niečo podobné ako tri možno aj štyri veľké hangy na Térynku v Tatrách. Po krátkych zastávkach sme boli konečne na vrchole kopca a po miernom klesaní sme prišli do osady Phortse. Na poliach okolo domov sme obdarovali miestne detičky, na ich veľkú radosť, cukríkmi. Ďalším klesaním sme sa dostali opäť na výšku tritisícpäťsto metrov k brehom rieky Dúdh Kosí, ktorá nás mala sprevádzať až ku Gokyo. ... ... Po neustálom stúpaní sme sa konečne dočkali úspechu. Po vyše dvoch hodinách chôdze sme postupne prichádzali na predvrchol. Nasledovala krátka prestávka a asi po ďalších desiatich minútach, v už trošku miernejšom teréne, sa náš himalájsky sen stal skutočnosťou. O štvrť na deväť sme boli na vrchole. Prvý Igor, za ním Milan, potom ja a za mnou Marián. Po niekoľkých minútach prišla Jena a za ňou Janka. Naše sedemdňové putovanie k vrcholu sa skončilo. Gokyo Peak, 5.380 metrov. Okrem Jeny nikto z nás nestál takto vysoko. ... ... Jadro buddhistického učenia tvorili štyri vznešené pravdy, ktoré formuloval Buddha:
... Pri čítaní týchto riadkov môžete zistiť, že žiadne náboženstvo a veriaci v histórii to nemali ľahké, teda ani buddhisti. Sönam Gjamccho bol považovaný za 3. dalajlámu, „kráľa dharmy“. Vnuk Altan chána Jöntän Gjamccha bol vyhlásený za 4. dalajlámu. Dalajlámu v Tibete uctievali ako Bódhisattvu Avalókitéšvaru. Titul dalajláma sa skladá z dvoch častí, mongolského slova „dalaj“, po tibetsky „gjamccho“, označujúceho oceán, bližšie oceánmúdrosti a tibetského „láma“, čo označuje najvyšších tibetských duchovných učiteľov. Ale samotní Tibeťania termín dalajláma nepoužívajú. Tohto hodnostára označujú ako gjalwa rinpoche (drahocenný víťaz), kundun (prítomné prevtelenie) alebo gogntsa cchempo (veľký vládca). ...
V histórii Tibetu je dnešný vodca sekty Gelugpa v poradí už 14. dalajlámom. Je 74. prevtelením boddhisatvu (poloboha) súcitu, ktorého rozpoznáte na maľbách v kláštoroch ako biele telo sediace na lotosovom kvete s jedenástimi hlavami a tisíc rukami, ktoré majú v každej dlani oko. Párom rúk si pritláča drahokam na prsia a cez ľavé plece má prevesenú jeleniu kožu. ... ... Tradičné tibetské obyvateľstvo sa delilo na tri základné spoločenské vrstvy: aristokraciu, mníchov a poddaných. Príslušníci aristokracie zastávali vysoké úradnícke funkcie v štátnej správe. Zástupcovia duchovenstva mali v tradičnom spoločenskom systéme takisto významné funkcie. Pôvodne duchovný vodca najvplyvnejšej náboženskej sekty, dalajláma, zastával od polovice 17. storočia aj funkciu svetského vládcu. ... ... Okrem Tibetu však Tibeťania žijú aj v ďalších himalájskych štátoch v Nepále a indických kniežactvách Bhután a Sikkim, ktoré patria do tibetského civilizačného okruhu a až do súčasnosti sa vyznačujú charakteristickými črtami klasickej tibetskej kultúry. Tradičné administratívne delenie však už neplatí, pretože od roku 1951 je Tibet súčasťou Čínskej ľudovej republiky. Tibeťania obývajú Autonómnu oblasť Tibet, územie bývalej provincie Ü-tsang. ...
... Everest, táto pyramída zo skál, snehu a ľadu, už v dnešnej dobe sotva ponúkne priestor pre nové cesty, ale pretože je stále najvyšším kopcom na svete, láka horolezcov, ale aj dobrodruhov na jeho zdolanie. Je osemtisícovkou, na ktorú bolo uskutočnených 1.173 výstupov. Podarilo sa to 874 ľuďom. Žiaľ, pre 175 sa Everest stal osudným. 142 horolezcov stálo na vrchole viac ako raz. Prvým horolezcom, ktorý zdolal Everest desaťkrát, bol Šerpa Ang Rita. Po ňom to zopakovali ešte Apa Sherpa a Babu Chiri. … V knihe nájdu informácie i praktické rady pre prípravu a organizáciu treku prípadní záujemcovia o návštevu Nepálu a Himalájí. Teda časť knihy tvorí akéhosi sprievodcu. Pre zaujímavosť niekoľko ukážok z tejto časti knihy: ... Nepál je konštitučnou monarchiou, jeho oficiálny názov znie Nepálske kráľovstvo (Kingdom of Nepal, po nepálsky Nepal Adhiradžja). Rozlohou sa približuje veľkosti bývalého Československa, teda 147.181 km 2. Nepálske kráľovstvo leží približne na 84. stupni východnej dĺžky a 26. stupni severnej šírky. Na juhu a západe susedí s Indiou, na východe s jedným z najmenších kniežatstiev na celom svete, Sikkim, ktoré ale patrí Indii. Na severe, za Himalájami, je Čína a jej súčasť, autonómna oblasť Tibet. Dĺžka hraníc s Indiou je 1.690 kilometrov a s Čínou 1.236 kilometrov. ... ... Káthmandú má dnes asi 700 tisíc obyvateľov. Je kultúrnym, hospodárskym a politickým strediskom krajiny. Tu pre väčšinu turistov začína i končí pobyt v krajine, pretože len tu je jediné medzinárodné letisko, ktoré nesie meno bývalého nepálskeho kráľa Tribhuvana. Káthmandské údolie je asi dvadsať kilometrov dlhé a tridsaťpäť kilometrov široké, leží v nadmorskej výške tisíctristo metrov. Za jasného počasia možno dohliadnuť na zasnežené vrcholky Himalájí. V okolí sú kopce vysoké dve až tritisíc metrov. Údolím preteká veľa riek, ktoré sa vlievajú do Bagmatí a tá ústi do Gangy. Je tu sídlo vlády, všetkých ministerstiev, väčšiny podnikov, škôl, agentúr. ... ... Do Nepálu je najlepšie priviezť finančnú hotovosť v USD, prípadne EUR. V roku 2003 bol kurz 1 USD - 79 NRs, 1 EUR - 85 NRs. Kurz NRs oproti cudzím menám je veľmi premenlivý. Najvýhodnejšie je meniť zahraničnú menu (USD, EUR) v malých bankovkách - 5, 10, 20. Podobne aj v turistických oblastiach je lepšie používať bankovky menších hodnôt, pretože sa môže stať, že by vám z veľkej bankovky nechceli vydať s výhovorkou, že nemajú menšie. V krajine je nelegálne vymieňať valuty mimo autorizovaných dílerov (banky, hotely a zmenárne s licenciou). Návštevníci krajiny pri výmene peňazí dostanú potvrdenie o výmene (Foreign Exchange Encashment Receipts), ktoré využívajú pri mnohých transakciách vrátane predĺženia víz a povolenie pre treking. Vo všetkých oficiálnych inštitúciách (letenky, hotelové účty či povolenie na túry) požadujú platby v zahraničnej mene. Akceptované sú všetky kreditné a debetné karty (American Express, Master Card, Visa apod.). Za transakciu sa platí 250 NRs. Dovoz miestnej a indickej meny je zakázaný. Výnimku majú domáci obyvatelia a Indovia. Odporúča sa minúť všetky vymenené peniaze, pretože pri odchode z krajiny je možné vrátiť len 10% nepálskych rupií z celkového množstva, ktoré ste si predtým vymenili. Všetky doklady a potvrdenia o výmene si odložte. ... ... Vo vnútroštátnej preprave existuje celý rad liniek, ktoré spájajú väčšie mestá. RNAC zabezpečujú lety do dvadsaťjeden destinácií. Okrem spomínanej leteckej spoločnosti lety zabezpečuje osemnásť spoločností, medzi nimi sú napríklad Buddha Air (01/417802), Gorkha Airlines (01/475855), Mountain Air (01/413114), Necon Air (01/473335), Shangri-La Air (01/410026) a Yeti Airlines (01/421147). ... ... Ku každej cene letenky sa pripočítavajú dva USD na poistenie. Letenky sa platia len v tvrdej mene. Dosť často sa stáva, že lety kvôli počasiu bývajú zrušené. Platí to hlavne pre hornaté oblasti, kde na letiskách nie sú navigačné veže a piloti nemajú výhľad pri pristávacom manévri. Potom neostáva nič iné, len čakať, niekedy aj niekoľko dní, než prídete na rad. Na letisku v Káthmandú sa platí odletový poplatok v hodnote 1000 NRs, ale v zahraničnej mene, na vnútroštátnych linkách 165 NRs. Pokiaľ si však vybavujete služby sami, tak ich hradíte taktiež v zahraničnej mene. ... ... Pre záujemcov o treking uvádzam odporučené lieky, ktoré sme mali my: ... Čas potrebný na aklimatizáciu je individuálne odlišný a závisí od rýchlosti výstupu, dosiahnutej absolútnej výšky, prekonaného relatívneho výškového rozdielu a zdravotného stavu jednotlivca, ale určite nie od jeho fyzickej zdatnosti. Orientačne platí, že na výšku 3.000 metrov je potrebná aklimatizácia dva až tri dni, na 4.000 metrov tri až šesť dní, na 5.000 metrov dva až tri týždne a výškam nad 5.300-5.500 metrov nie je možné sa prispôsobiť. Nad touto hranicou dochádza aj pri maximálnej fyzickej úspore síl k zhoršovaniu zdravotného stavu a znižovaniu výkonnosti, teda k výškovej deteriorácii, a to tým rýchlejšie, čím vyššie sa človek zdržiava. Úplné telesné zotavenie je možné len pod touto hranicou. ... ... Ak sa pri pobyte vo vyšších výškach objavia príznaky výškovej choroby, vždy ide o poruchu aklimatizácie, ktorej sa dá zabrániť dodržaním taktiky výstupu do výšky. Najčastejším príznakom je výšková bolesť hlavy, ktorá postihuje tri štvrtiny ľudí pôsobiacich v horách. Ale bolesť hlavy nie je jediným príznakom výškovej choroby. Okrem toho sa vyskytuje aj nevoľnosť, nechutenstvo, poruchy spánku, krátkodobá nočná zástava dýchania. Naozaj varovnými príznakmi, ktoré spôsobujú výškový edém, sú náhly a rýchly pokles výkonnosti, trvalá a ťažká bolesť hlavy, búšenie srdca, nespavosť, ťažká nevoľnosť až zvracanie, suchý kašeľ, poruchy rovnováhy, závraty, neistota. Tieto prejavy sú však naozaj individuálne a nemusia byť vždy spojované s chorobou. Pokiaľ sa však prejavia dva navzájom spojené syndrómy, je potrebné urobiť príslušné opatrenia. ... Podobne ako v roku 2000 pri prvom treku, tak aj v roku 2002 Miro Nágel najprv písal zážitky a skúsenosti do denníka, ktorý potom opäť rozpracoval v knihe. Tu je ukážka z tejto časti: ... Pred letiskovou halou postávali húfy ľudí. Taxikári, zamestnanci cestovných kancelárií i miestni nosiči. Ale už na prvý pohľad sme videli, že všade je viac vojakov a policajtov ako pred dvoma rokmi. Okolo letiska pri chodníkoch stáli zátarasy z ostnatého drôtu. Neboli to príjemné pohľady. Na chodníkoch postávali vojaci so zbraňami, na križovatkách vrecia s pieskom vytvárali guľometné hniezda. Nuž, diali sa tu pre nás čudné veci. Nirmal nám vysvetlil, že to všetko sú opatrenia proti teroristom. Bín Ladín a jeho „komplici“. Ale naviac v celom Nepále šarapatili a stále šarapatia maoistickí extrémisti. ... ... V hale nás už bolo veľmi málo. Minúty neúprosne ubiehali a náš pôvodný predpoklad, že budeme v Lukle dosť skoro nevyšiel. Konečne sme sa dočkali. Cestujúci do Lukly, číslo letu RA 126, sa pripravili na odchod. Prišiel pre nás autobus. Prešli sme poslednou osobnou kontrolou a nasadli do autobusu, ktorý nás odviezol k lietadlu. Opäť známy Twin Otter Nepálskych kráľovských aerolínií. Bolo nás celkovo „až“ päť cestujúcich. My štyria a jedna žena. Neskôr sme zistili, že bola Američanka. Myslím si, že môžem hovoriť za všetkých štyroch. Nechcem ženy urážať, ale tá „lady“ nebola vôbec sympatická a pretože mala predsunutý chrup nazval som ju „zubatou“. Toho hrdého titulu sa už nezbavila. Našťastie, že nám nerozumela. ... ... Sme v Namche Bazar. Bolo nádherné slnenčné odpoludnie. Našu debatu pri stole začula dvojica Poliakov. Keď počuli slovanský jazyk, tak sa rozrečnili a priznali, že čakajú na trojicu Slovákov, ktorá sa vracala z kopcov. Najprv sme nevedeli, kde ich zaradiť. Netrvalo dlho a vo dverách jedálne sa objavila menšia postava s krásnou a veľavravnou vetou, ktorá sa mu vydrala z úst: „Kurva, kde sú Slováci?“ Bol to Martin Gablík zo Zvolena a o chvíľu za ním prišla ďalšia skupinka ľudí. Ako sa on ozval, tak som mu odpovedal: „Maťo, kurva, tu sme!“ Neveril som tomu, ale ešte doma, keď som sa dozvedel, že do kopcov, na osemtisícovku Makalu, ide medzinárodná horolezecká výprava vedená Poliakom Piotrom Pustelnikom, napadla ma myšlienka, že by bolo krásne, keby sme sa náhodou niekde stretli. Podľa mojich prepočtov to mohlo byť niekde v Pangboche alebo Tengboche. A veľmi som sa nesplietol, o dva či tri dni. Tak sme sa s chlapcami privítali. Okrem Martina tu boli ďalší dvaja Slováci, Vladimír Štrba a Peter Frankovič. Ďalej boli vo výprave Poliaci, Portugalci, Američania a Taliani, celkovo trinásť ľudí. Vrátili sa z aklimatizačného výstupu na Island Peak. … ... Nádherný Ama Dablam z Chhukungu vyzeral, ako by mal len jeden vrchol. Totiž druhý, menší, sa schoval za stenu bezmennej päťtisícovky. Mohutná hradba Lhotse so svojimi tromi vrcholmi sa postupne strácala v plávajúcich mrakoch. Dosiaľ som si vždy myslel, že táto osemtisícovka má dva vrcholy, hlavný a Lhotse Shar. Až tu som sa presvedčil o tom, že medzi nimi je ešte jeden menší. Ale on v skutočnosti nie je menší. Hlavný, Lhotse (8.516 m), stredný poznáme pod názvom Middle Peak (8.410 m) a najmenší, známy Lhotse Shar (8.393 m). ... ... V mape sme zistili, že naozaj sme v sedle a kopec vľavo je Chhukung Ri (5.550 m) a vpravo Chhukung (5.845 m). Pôvodným cieľom mal byť Chhukung Ri. Medzitým prišiel do sedla Rasťo a niekoľko minút za ním Marián a Dawa. Pitnú prestávku sme využili na malé občerstvenie v podobe čaju a zjedenia čokolády. Rozhodli sme sa, že ideme najprv na ten nižší, Chhukung Ri. Teda doľava. Výstup nebol až tak namáhavý. Chôdza po kamenisto-suťovom teréne trvala asi pätnásť minút. Skalnatý terén bol celkom sympatický - naozaj ako v Tatrách. Snáď len tie okolité glaciery - Nuptse, Lhotse a ostatné nás celkom vzrušovali. Ľadovce hlboko pod nami neboli pre nás ničím príjemným. Naozaj sme stáli dosť vysoko na kopci. Skalnatý vrchol s popraškom snehu mi pripomínal tatranský Svišťový štít. ... ... Okolo osady totiž vedie hlavný chodník k ľadovcu Khumbu, ktorého čelná moréna končí len niekoľko sto metrov nad ňou. Bol som zvedavý na ľadovec. Ale to, čo malo tvoriť ľadovec, vyzeralo ako veľký kameňolom. Veľké balvany sa striedali s menšími a všade bolo plno piesku a medzitým ľad. Pravý obraz mesačnej krajiny. Z ľadovca vytekali pramienky vody, ktoré o niekoľko stoviek metrov vytvorili divú spenenú riečku Lobuche Khola. Na druhej strane, vysoko nad riečkou, sa hrdo vypínala nádherná päťtisícovka pyramídového tvaru Awi Peak (5.245 m). Neskôr ma napadlo, že som mohol ísť radšej na druhú stranu a bol by som mal lepšie výhľady na kopce pod Lhotse a Nuptse. Ale myšlienku som hneď zavrhol vzhľadom na to, ako som sa cítil. Tentoraz som fyzicky nemal na to, aby som vyšiel do päťtisíc metrov. Zo svahu, na ktorom som stál, som zahliadol nejaké sedlo, ktoré rozdeľovalo dva kopce. Vpravo sa vypínal hrebeň Pokalde (5.808 m) pripomínajúci tatranský hrebeň Bášt so Satanom, samozrejme o tritisíc metrov vyšší. Vtedy som bol presvedčený, že som stál pod sedlom Kongma La. … … Vonku sa zotmelo a my sme aj naďalej sedeli v jedálni. Panovala tu dobrá atmosféra. Majiteľ zrazu prišiel s fľaštičkou whisky. Nepálska Everest whisky. Už sme ju poznali pred dvoma rokmi v Namche Bazar. Domáci sa pochlapili. Snáď to bola akási satisfakcia za nami ponúknutú slivovicu. Neostalo len pri jednej fľaške. Doniesli druhú, ale tá bola dôvodom na oslavu nepálskeho Nového roku. Totiž o dva dni v Nepále oslavovali príchod nového roku. Rok 2059. Hlavou mi prebleskla myšlienka, ako dobre, že u nás je len rok 2002, však by som v Nepále mal už 108 rokov! ... ... Vzápätí sa na plynovom variči hriala voda. Asi liter vody sa o niekoľko málo minút varil. Rôzne druhy sáčkových polievok sa zmenili na najväčšiu pochúťku, akú sme už dlho nezažili. Rasťo, večný hladoš, prehlásil, že ako predkrm to bolo dobré. Podľa neho mala nasledovať polievka, a tak sme opäť varili ďalší prídel. Varením polievok sa ohriala aj izba. Okno bolo úplne zarosené a nám sa nechcelo vyjsť von. O niekoľko minút sme varili ďalšie polievky, tentoraz ako hlavný chod. Rasťo sa v týchto momentoch prejavil ako veľmi šikovný kuchár. Ktovie, čo by na to povedala životná partnerka, teda manželka. Čelovkami sme osvecovali tmavú izbu a kužeľmi svetiel vytvárali „romantickú“ atmosféru. Keby to takto bolo o nejakých dvetisícpäťsto metrov nižšie, tak si pripadám ako v Tatrách na nejakom žúre, napríklad na Zamkovského chate pri recesistickej oslave výročia Októbrovej revolúcie. Tu nám chýbal už len hrajúci Sherpa band. Čo by na to povedali Vilo s Milanom? … … Od nudy sme si prelistovali čerstvú dennú tlač. Objavili sme informáciu o akciách maoistov. V západnej časti Nepálu vládne vojská postrieľali niekoľko desiatok vzbúrencov. Nemaznajú sa s nimi. Takže opatrenia dnešného dňa mali svoje opodstatnenie. Boli sme čoraz viac nervózni. Okolo pol deviatej sa telefonicky ozval Nirmal. Vraj je na ceste do hotela. Oddýchli sme si. Cesta na letisko autom bola len otázkou času. A naozaj, pred deviatou sa objavil pred vchodom do hotela. Prišiel svojím autom, ktoré vyzeralo ako pick-up na ázijské pomery. Mimochodom, na aute mal nalepenú nálepku z treku Jožka Zábojníka, ktorý tu bol na jeseň 2001. S pomocou vrátnika sme batožinu naložili. Tak-tak, že sme sa vošli do auta. Nirmal pred odchodom nalepil na predné sklo veľký papier s nadpisom „TOURISTS“. Vraj kvôli vojenským kontrolám. Niekoľko minút po deviatej sme odišli. V aute sme sedeli natlačení ako sardinky, ale boli sme radi, že sedíme a ideme na letisko. Tentoraz sme však nešli bočnými uličkami, ale po hlavných uliciach. S údivom sme žasli, že tu premávajú aj trolejbusy. Niežeby chodili teraz, ale nad hlavami viedli troleje. Ruch v uliciach nebol takmer žiadny. Niekoľko rikší, veľa chodcov, no najviac vojakov v rôznych uniformách a policajtov. Na chodníkoch postávali vojaci so samopalmi a na križovatkách boli zriadené z vriec piesku guľometné hniezda a drôtené zátarasy. Niekoľkokrát sme na pokyn policajtov na križovatkách zastavili. Videli sme niektoré domáce autá odstavené na ceste, ktoré kontrolovali vojenské hliadky. Na zemi vyložený celý náklad a v ňom sa prehrabávali vojaci. V duchu sme sa modlili, aby nás nezastavili a už vôbec sme si nevedeli predstaviť, že by sme museli rozbaliť batožinu, ktorú sme tak prácne ráno balili. Našťastie sme prešli, možno aj vďaka nápisu na skle, všetkými hliadkami bez kontrol. O necelú polhodinu sme zastavili pred letiskom. … To bolo niekoľko ukážok z knihy Mira Nágela – Himalájske sny. A na záver jedna z posledných autorových myšlienok z knihy: … Samozrejme, že sa mi v hlave preháňali a stále preháňajú myšlienky o tretej návšteve Himalájí, no v tých chvíľach to bola naozaj len fantázia mojej hlavy. Opäť som prirovnával naše návštevy k pobytom kamarátov v európskych kopcoch. Je to úplne niečo iné. Veď do Álp, Pyrenejí i ďalších pohorí sa dá ísť každý rok. Chodiť či liezť na štvortisícovky z hľadiska počtu dní nie je taký problém ako v Nepále. Je to naozaj iný štýl turistiky. A navyše, do Álp sa dostanete za deň-dva, ak chcete aj dva-tri krát do roka. Do Himalájí raz za dva či tri roky, prípadne len raz v živote. Komu sa to podarí viackrát, to je šťastný človek. A po návšteve týchto hôr, Himalájí, by som nemal byť šťastný? Odpoviem vám všetkým. Určite som. Skúste tam ísť a uvidíte. Chytí vás to tak ako mňa . … O tom, že dve cesty Mira Nágela do Himalájí neboli poslednými, svedčí fakt, že na jeseň 2004 organizuje ďalšiu, v poradí tretiu cestu, do Nepálu. A kde konkrétne? Predsa do jeho obľúbeného Národného parku Sagarmatha, kde okrem aktivít pod osemtisícovkou Cho Oyu si chce v osade Gorak Shep pod Everestom uctiť pamiatku Juzeka Psotku, ktorý pred dvadsiatimi rokmi zahynul pri zostupe po úspešnom výstupe na Everest. A ako Mira poznám, určite aj z tohto treku dovezie bohaté obrazovú, ale aj slovnú dokumentáciu.
|