Nízke Tatry 2022

  1. PRECHOD HREBEŇOM NÍZKYCH  TATIER

V máji 2003 sa uskutočnil prvý ročník prechodu Nízkych Tatier z Donovalov na Čertovicu. Covidové opatrenia spôsobili dvojročnú pauzu pri organizovaní akcie. V tomto roku by sme už mali  jubilejný 20. ročník.

Pred tromi rokmi sme prvý krát skúsili jednoduchšiu trasu. Neistý nocľah v útulni Ďurková sme zamenili za pohodlné spanie na Chate M.R. Štefánika. Rezerváciu na dvakrát odložený výlet som dohodol už 1. januára 2020 po Silvestri na chate. Ďalším dôvodom na zmenu bola snaha uľahčiť účasť aj starším a moc mladým turistom použitím lanovky na Chopok. Vzhľadom na vekový priemer tohoročných účastníkov (skoro 65 rokov) očakávam, že variant lanovkou bude v budúcnosti stále atraktívnejší.

S blížiacim sa termínom akcie som s obavami sledoval predpovede počasia. Ešte v piatok to vyzeralo na celodenný dážď na hrebeni a pri každom zvonení telefónu som očakával odhlášku nejakého z 15 prihlásených. V posledných dvoch rokoch chodím na turistiku iba v dobrom počasí a pri takejto prognóze by som sa určite odhlásil, ale pre organizátora to neprichádzalo do úvahy. Nakoniec bolo iba jedno zrušenie, ale hneď nám ubudla tretina účastníkov a nepríjemne sa zvýšil vekový priemer – rodina Kurekovcov s tromi deťmi zostala doma.

V sobotu 7. mája 2022 sme sa desiati stretli v Jasnej na konečnej zastávke autobusu a po 9. hodine sme siedmi začali stúpať od Vrbického plesa do sedla Poľany. Počasie bolo lepšie ako sme očakávali a zo sľubovaného dažďa bol nakoniec iba hodinový májový dáždik a občas nejaké mrholenie, skoro bez vetra. Väčšinou sme kráčali po firnovom snehu, len výnimočne sa niekomu podarilo nepríjemné preborenie. Na Derešoch sa ukázalo aj slnko  a mohli sme sa potešiť  výhľadmi na krásy Nízkych Tatier. Na Kamennej chate nás už čakali traja lanovkový parťáci a po výdatnom obede  sme vyrazili po hrebeni a za dve hodiny polovica z nás postupne vyšla ku krížu na najvyššom bode Nízkych Tatier – Ďumbieri. Cestou hore sme v hustej hmle stretli kamzíkov aj zopár turistov. Na vrchole sa opäť vyčasilo a vrcholové fotenie bolo aj s peknými výhľadmi. Niektorým nestačila dosiahnutá nadmorská výška 2043m a museli vystúpiť až na betónový obelisk. Cesta na chatu  viedla priamo dolu pohodlne po snehovom svahu. 

Na chate sme boli jediní ubytovaní, čo asi tiež zapríčinila nepriaznivá predpoveď počasia. 
Večer  sa všetci stretli v jedálni, pri slivovici, víne a turistických spomienkach sme
strávili pekný večer. Ráno sme sa prebudili do zamračeného dňa,  ale bez dažďa a postupne sa  ukázalo aj slnko.   A tak sme sa  mohli  v pohode vrátiť do civilizácie. Polovica sa vybrala chodníkom do Vyšnej Boce a ostatní sme prešli 16 km do Liptovského Jána.         

Boli to dva pekné dni strávené v krásnej prírode a v spoločnosti priateľov. O rok sa stretneme na 19. ročníku.

Zoznam účastníkov:Jožko Zábojník, Ľudka Zábojníková, Miro Čieško, Evka Kozáková, Darinka Tomašcová, Marián Rusinko, Milan Andrýsek a dvaja noví ( spolužiaci z vysokej školy) Milo Gerliczy a Palo Rohárik.

Atmosféru akcie priblíži fotoreportáž.

Jano Krchnavý

 

One comment

  • Naozaj bola to super vydarená akcia….,pretože predpovede počasia boli katastrofa,ale dopadlo to úžasne….výhľady vďaka počasiu boli neskutočne vydarené,užili sme si všetko,dobrá atmosféra na chate,pokecanie,proste stálo to zato,ďakujem Jankovi za všetky vybavovacie záležitosti,tešíme sa opäť na budúci rok…..

Napísať odpoveď pre Darina Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.