Schreckhorn, 4078 m

1.výstup (kuloárom do sedla Schrecksattel a JV hrebeňom): 14.8.1861 Leslie Stephen a vodcovia Christian Michel, Peter Michel, Ulrich Kaufmann

Normálna cesta: rampou v J stene a JZ hrebeňom (AD+, dolná časť mix alebo sneh/ľad, horná časť skala do III UIAA)
1.výstup dnešnou normálnou cestou: 1907 J.H.Wicks, E.H.F.Bradby, C.Wilson

Schreckhorn býva označovaný za najťažšie dostupnú 4000-ovku Bernských Álp. Najľahšia cesta predstavuje 3000 m prevýšenia vo veľmi rôznorodom teréne od lesnej cesty cez vysokohorské pasienky, zaistenú cestu, údolný ľadovec, suť, firnový či mixový výstup až po exponovanú pevnú rulu.

Výstup a zostup trvá obvykle 3 dni:
1.deň: Grindelwald – Schreckhornhütte (príp. bivak na mieste bývalej chaty Strahlegghütte)
2.deň: výstup na vrchol a návrat do chaty alebo do stanu
3.deň: zostup do Grindelwaldu

Čas:
Grindelwald (1034 m) – Schreckhornhütte (2520 m) 5 h
Schreckhornhütte (2520 m) – Schreckhorn (4078 m) 8 h

Výstup:
Cesta z Grindelwaldu najskôr prechádza lesom (je možné využiť lanovku na Pfingstegg 1392 m a ušetriť tak 1 h) a neskôr ponad skalné zrázy, stále po pohodlnom chodníku, k hostincu Stieregg 1650 m. Ďalej vedie cez pasienky, naďalej po dobrom chodníku, len miestami cez suť a cez potoky bez mostov, vysoko ponad údolný ľadovec Unteres Eismeer. Skalný útvar Rotes Gufer, nachádzajúci sa na úrovni ľadopádu, ktorý oddeľuje Oberes a Unteres Eismeer, prekonávame pomocou fixov, kramlí a rebríkov, potom ideme opäť po chodníku k chate Schreckhornhütte (2520 m, 90 lôžok). Až potiaľto je na ceste modré turistické značenie.

Výstup od chaty pod J stenu nevedie priamo cez ľadovec Schreckfirn kvôli veľkému množstvu trhlín v jeho spodnej časti, ale obchádza ho zľava (orograficky). Z chaty sa zvykne vyrážať k vrcholu okolo 2:30 (z bivaku o 1 h neskôr). Od chaty zostúpime na ľadovec Oberes Eismeer, po ktorom ideme asi 1 km. Cesta je neveľmi zreteľná, je vyznačená skalnými mužíkmi. Ľadovec je pokrytý suťou a trhliny tvaru písmena V sú dobre viditeľné, takže nie je nutné sa naväzovať. Z ľadovca odbočíme doľava na SV a stále ťažko viditeľným chodníkom v suti (skalné mužíky) stúpame v serpentínach nahor. Chodník sa rozdvojuje a odbočka doprava vedie pod stenu vrchu Strahlegghorn, kde do roku 1980 stála chata Strahlegghütte (asi 2700 m, 1 h od Schreckhornhütte), tu sú plošiny na stany (v blízkosti tečie voda). Od odbočky k bivaku pokračujeme v suti nahor, zľava obchádzame nevýraznú skalnú ostrohu, ktorá oddeľuje naše suťové polia od ľadovca. Po ľavej ruke máme ľadovec Schreckfirn a vo výške asi 3120 m dosiahneme jeho výbežok (2 1 h od Schreckhornhütte). Tu sa naša cesta oddeľuje od cesty ZJZ hrebeňom na susedný Lauteraarhorn – stojíme pod úpätím tohto hrebeňa. Ďalej ideme doľava na ľadovec Schreckfirn a ním miernym oblúkom popod skalné steny a ponad veľké trhliny k J stene Schreckhornu (míňame odbočku doprava do kuloáru, ktorý spadá zo sedla Schrecksattel – tade vystupovali prvovýstupcovia). Tu je nevyhnutné byť kvôli trhlinám naviazaný. Dostávame sa pod 600 m vysokú, z oranžovohnedej pevnej ruly vystavanú J stenu (3 1 h od Schreckhornhütte).

Po prekonaní okrajovej trhliny krátko ľahkými skalami priamo hore na ľavý (orograficky) spodný okraj výraznej širokej rampy, ktorá sa tiahne nahor naprieč stenou a vyústi až na JZ hrebeň SV od výraznej vežičky v ňom a asi v polovici výšky steny. Rampou vystupujeme na hrebeň, a to podľa snehových podmienok buď skalami na jej vonkajšom okraji (do III UIAA, skala alebo mix), alebo stredom po snehu a ľade a tesne pod hrebeňom potom krátko cez skaly. V tejto časti ešte skala nie je celkom pevná a možnosti na istenie sú obmedzené, preto je najvhodnejšie postupovať samostatne. Dosiahneme krátky vodorovný úsek hrebeňa vo výške asi 3800 m. Ďalšia cesta vedie až na vrchol viac-menej priamo hrebeňom v krásnej pevnej skale (III UIAA). Je vhodné sa tu istiť (nity na stanovištiach v krátkych intervaloch), len asi v polovici je miernejšia spodná časť hrebeňa oddelená ľahkým úsekom od exponovanejšej hornej časti a v závere pred vrcholom je opäť ľahký úsek hrebeňa.

Zostup:
Zostupujeme cestou výstupu. Z vrcholu na horný okraj rampy zväčša zlaňujeme (nity). Tiež pri prekonávaní okrajovej trhliny je možné využiť nity na zlanenie.

Spracoval: Juraj Chrastina

posledná modifikácia 04.01.2005

námety a pripomienky