Dôležitou súčasťou pri plánovaní túry sú aj informácie
o zostupových cestách po dosiahnutí cieľa, resp. únikové cesty v prípade,
že sa rozhodneme vrátiť už pred dosiahnutím cieľa. Niekedy môžeme zostúpiť
turistickými chodníkmi alebo po vopred pripravených zlanovacích stanovištiach.
V ostatných prípadoch, ak odhadneme, že zostup voľným schádzaním by nebol
bezpečný, použijeme namiesto schádzania zlanovanie.
V skalnom teréne z toho vyplýva nevyhnutnosť zanechať v zostupovej ceste
nejaký materiál, pomocou ktorého budujeme zlanovacie stanovištia. Problémové
je aj hľadanie ďalšieho zlanovacieho stanovišťa. Od toho závisí vzdialenosť
zlanovacích stanovíšť, teda aj ich počet a tým samozrejme množstvo zanechaného
materiálu v zostupovej ceste. Pri lezení v zimných podmienkach môžeme
na budovanie zlanovacieho stanovišťa využiť ľad. Oproti skalnému terénu
má zlanovanie v ľade dve veľké výhody:
- nasledujúce zlanovacie stanovištia môžeme budovať skoro vždy až na konci lana, čím znížime ich počet
- zlanovať môžeme aj bez zanechania materiálu v zostupovej ceste
Z toho vyplýva, že pri výbere zostupovej cesty (v prípade, že sa zlanovávaniu aj tak nevyhneme) môžeme považovať výskyt ľadu v nej za výhodu.
Predstavovaný spôsob zlanovania je zdokonalenie
dnes už klasického spôsobu zlanovania z ľadovcovej skrutky, ktorú po zlanení
vytočíme pomocou ťahu lana z istiaceho stanovišťa na konci zlanenia (oproti
tomuto spôsobu predstavuje nový spôsob úsporu použitého materiálu, predĺženie
zlanovania a posunutie ťažiska bližšie k ľadu). Materiál, ktorý budeme
potrebovať, je ľadovcová skrutka, ktorá sa bežne používa pri lezení vodných
ľadov a repšnúrka. Dĺžka ľadovcovej skrutky musí byť min. 220 mm (v homogénnom
ľade) a časť tela ľadovcovej skrutky pri očku, na ktorom bude natočené
lano a repšnúrka, musí byť bez závitu. Dĺžka repšnúrky je závislá od dĺžky
skrutky (približne 2 až 3 metre) a na danú činnosť nám bude stačiť priemer
repšnúrky 3 mm.
) |
) |
|
| 1.
Na uško skrutky priviažeme repšnúrku (napr. celým lodným uzlom)
a proti smeru zaskrutkovávania skrutky omotáme okolo tela skrutky
3 až 4 závity. Tieto slúžia ako rezerva z dôvodu pružnosti repšnúrky
a zarezania sa medzi namotané závity pri zaťažení. Potom skrutku
zaskrutkujeme do ľadu (dodržujeme tie isté pravidlá, ako pri budovaní
istenia pomocou ľadovcových skrutiek), pričom repšnúrku ukladáme
vo vrstvách na seba (pri priemere repšnúrky 3 mm v šírke asi dvoch
centimetrov). |
2.
Skrutku zaskrutkujeme tak, aby sa medzi ľad a natočenú šnúrku zmestilo
zlanovacie lano (šírka medzery je rovná dvojnásobku hrúbky lana).
Lano obtočíme okolo tela skrutky jedným závitom v oblasti stredu
lana. Tento závit zabraňuje spadnutiu lana v prípade nesprávneho
zaťaženia lana pri zlanovávaní. Repšnúrku potom priviažeme na ten
prameň zlanovacieho lana, ktoré voľne spadá dole na tej istej strane
ľadovcovej skrutky ako repšnúrka. Opäť môžeme použiť lodný uzol
alebo niektorý zo zdrhovacích (prusikových) uzlov. |
|
) |
3.
Po naviazaní zlanovacej osmy alebo iného zlanovacieho zariadenia
si musíme označiť prameň lana, ktorý budeme sťahovať dole (ten,
na ktorom je naviazaná repšnúrka). Môžeme to ľahko zabezpečiť napríklad
„cvaknutím“ expresky na požadovaný prameň lana. Sťahovanie
opačného lana môže mať za následok vytvorenie slučky na repšnúrke
a jej zauzlenie o skrutku! Skontrolujeme, či obidva uzly
na repšnúrke správne „držia“ a môžeme zlaniť (dodržujeme tie isté
pravidlá bezpečnosti ako pri normálnom zlanovávaní). |
|
) |
) |
|
| 4.
Po zlanení, vybudovaní istaceho stanovišťa a sebaistenia môžeme
stiahnuť lano, a to ťahaním za označený prameň lana. Ťahová sila
z lana sa prenesie na repšnúrku, ktorá začne skrutku otáčať a skrutka
sa začne vyskrutkovávať. |
5.
Skrutka po vyskrutkovaní tesne pred pádom dole. |
Možné zaťaženie skrutky je priamo úmerné jej dĺžke a kvalite ľadu. V prípade,
že kvalita ľadu nie je dostatočná, môžeme vybudovať zlanovacie stanovište
z dvoch skrutiek zavŕtaných nad sebou (ako pri budovaní istiaceho stanovišťa).
Postupujeme tak isto, ako v predchádzajúcom prípade. Zlanovacie lano omotáme
jedným závitom okolo každej skrutky zvlášť, pričom budeme potrebovať ešte
jednu repšnúrku. Platí tu však dôležitá zásada. Skrutka,
ktorá je prvá v smere ťahu lana, sa musí vyskrutkovať skôr ako vzdialenejšia!
V opačnom prípade hrozí, že vyskrutkovaná skrutka ťahaná lanom sa aj so
šnúrkou zamotá do ešte nevyskrutkovanej. Z toho môžu vzniknúť nepríjemné
situácie, ktorým sa môžeme vyhnúť tým, že prvú skrutku použijeme kratšiu
alebo ju zaskrutkujeme o dva centimetre menej hlboko ako druhú.
| posledná modifikácia 23.01.2003 |  |
námety a pripomienky |