Dnes sa opäť pozrieme na ďalšiu dôležitú súčasť výbavy do hôr. Nejaký múdry človek raz povedal, že zomrieť zdravý a hladný je pekná hlúposť. Tú prvú oblasť prenechajme lapiduchom. My sa dnes budeme venovať tej druhej časti. Hladu, resp. pomôckam, ktoré nám ho pomôžu zahnať. Lebo ťažko vychutnávať krásy prírody, keď nám v bruchu škvŕka a pred očami máme hmlu. Povieme si, čo by ste mali vedieť, kým si kúpite varič a nádoby na varenie.

Začneme varičmi. Podľa druhu paliva ich môžeme rozdeliť na tri skupiny. Plynové a benzínové tvoria prvé dve skupiny, do tretej dáme všetky ostatné.


Plynové variče
Plynové variče sa vyznačujú nízkou zaobstarávacou cenou. S cenou paliva je to trochu horšie (viď tabuľka nižšie), ale nie je problémom ho kdekoľvek kúpiť. Stále viac sa používajú bombičky ventilové, ktoré vytláčajú „napichovacie“. Tie sú síce lacnejšie, ale po prepichnutí musí na nich ostať varič namontovaný až do spotrebovania plynu. A to nie je ani priveľmi praktické a ani bezpečné. K ventilovému systému sa variče pripevňujú pomocou závitu alebo zúbkov. Medzi jednotlivými výrobcami je možná aj zámena plynových bombičiek, ale je nutné si to dopredu vyskúšať. Variče fungujú prakticky bezporuchovo a prípadná upchatá tryska sa dá ľahko vyčistiť. Iné poruchy sa prakticky nemôžu vyskytnúť. Ich obsluha je pohodlná a čistá. Štart variča je bleskový, regulácia plameňa bezproblémová a presná. V poslednej dobe sa predávajú bombičky plnené rôznymi zmesami propánu, butánu a izobutánu a vďaka tomu fungujú plynové variče aj v teplotách pod nulou. Pri veľkom mraze sa na dno bombičiek pripevňujú špeciálne zahrievacie podušky. Vo väčších výškach a pri väčších mrazoch však ich výkon rapídne klesá.


Benzínové variče
Zapálenie benzínového variča vyžaduje pri starších typoch trochu cviku a citu, ale inak to nie je nič zložitého. Pre nahriatie horáku a splynovača paliva sa používa pevný lieh, alebo horľavá pasta. U novších modelov sa na to používa „vlastné“ palivo. Pomocou tlakovej pumpičky sa zvyšuje tlak v palivovej nádržke, čím stúpa výkon variča a ten je postačujúci pre zimné varenie vo väčších nádobách. Lacná prevádzka variča po čase vynahradí väčšiu investíciu pri jeho kupovaní – tieto variče sú tri a viac krát drahšie ako plynové. Regulácia plameňa moderných „benzíňakov“ je dobrá a zabudované systémy na prečisťovanie trysiek a celková konštrukcia varičov umožňujú prevádzku na rôzne palivá (benzín, petrolej, nafta, ale v poslednom čase aj plyn). Vo väčších výškach a vyšších mrazoch je ich použitie prakticky jedinou možnou alternatívou.


Zvyšok varičov
Zvyšok samozrejme nie z hľadiska použiteľnosti, ale skôr malého zastúpenia v pospolitom ľude. Maličké variče na pevný lieh sú stále obľúbené pre svoju jednoduchosť a prakticky nezničiteľnosť. Ich použitie je ale skôr núdzové a v dobrých podmienkach. Výkon nie je práve zázračný, nedá sa extra regulovať a chce to prakticky bezvetrie. Variče na tekutý lieh majú tak isto svojich priaznivcov. Väčšinou prevažujú praktické zostavy zložené z variča, nádoby a závetria, ktoré do seba zapadajú a pri transorte zaberajú minimum miesta. Ceny varičov sú tak isto príjemné, nosenie a cena liehu už moc nie. Je potrebné tu tak isto spomenúť aj jednorázové variče. Sú to zväčša malé krabičky, v ktorých horí zmes na báze napalmu a patria skôr k súpravám poslednej záchrany. Poslednou skupinou (z hľadiska výkonu skôr naopak) sú variče na tuhé palivo. Sú to malé miniatúrne piecky, kde sa k rozdúchaniu ohňa používa vrtuľka poháňaná baterkou alebo solárnym panelom. Pre potulovanie krajinou, kde je dostatok dreva, sú vynikajúce. Aj keď s vreckom šišiek sa dá prežiť niekoľko dní aj v oblasti bez vegetácie či na snehu. Obrovským výkonom prevyšuje ostatné druhy varičov. Odber energie pre vrtuľku je zanedbateľný a na jednu batériu môžeme fungovať aj celý mesiac. Výkon piecky sa dá otáčkami vrtuľky perfektne regulovať. Tento typ variča má ale jednu veľkú nevýhodu. Veľmi ťažko sa dá zohnať. Môže za to nedôvera verejnosti a pomerne vysoká cena. Investícia sa však rýchlo vráti, pretože drievka a šišky sú na celej zemeguli zatiaľ zaradmo.


Porovnanie varičov
Aby sme z toho doteraz popísaného nejako zmúdreli, dáme troška porovnávania. Aké sú približné prevádzkové náklady na jedeň deň varenia podľa druhu variča ukazuje nasledujúca tabuľka:

- piecky na tuhé palivo 0,- Sk
- benzínové 6,- Sk
- liehové 28,- Sk
- plynové s napichovacími bombičkami 32,- Sk
- plynové s ventilovými bombičkami 41,- Sk

Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že pri výbere variča sa v prvom rade zamyslíme nad tým, ako často budeme varič používať. Ak si dvakrát do mesiaca niekde pri vode uvaríme kávu alebo zohrejeme konzervu, bude asi zbytočné investovať do benzínového variča. Benzínový varič môžeme vrelo odporučiť na použitie vo väčších výškach a mrazoch. Napriek rôznym, už spomínaným úpravám plynových varičov ich výkon s pribúdajúcou výškou a chladom rapídne klesá. Piecky sú zase nenahraditeľné v základných táboroch, v ktorých je prístup k palivu bezproblémový. Vážne sa treba zamyslieť aj nad tvarom a priemerom horáka (viď nižšie) a ďalšími doplnkami, ako sú rôzne typy závetrí, tepelné výmenníky a pod. Potešia aj piezoelektrické zapaľovače, ktoré sú už súčasťou niektorých varičov. V princípe ale stále platí dôverne známe. Čím má zariadenie menej súčiastok a je jednoduchšej konštrukcie, tým viac môže odolávať pokušeniu prestať fungovať v tej najmenej vhodnej chvíli. Pri výbere „správneho“ typu variča si musíme taktiež uvedomiť, že tvar nádoby má na dĺžku varenia (hlavne v extrémnych podmienkach) ďaleko väčší význam, ako si myslíme. Horáky rôznych varičov majú rôzne priemery a tomu musí zodpovedať dno nádob. Rozdiely v čase potrebnom na uvarenie 1 litra vody môžu byť aj niekoľko minútové. Závetria a tepelné výmenníky tento čas môžu skrátiť ešte výraznejšie. Takže prejdime na druhú časť, v čom variť?


Hrnce, panvičky, kanvičky, kotlíky, ...
Na úvod niečo o materiále. Každý asi pozná klasický ešus. Najlacnejší a stále veľmi používaný hliník (a samozrejme aj jeho zliatiny). Je ľahký, lacný a dá sa ľahko zohnať prakticky kdekoľvek. Strach zo solí hliníka (rozpustných hlavne v kyslých jedlách a nápojoch), je v protiváhe s nízkou cenou a váhou. Veru, nevýrazné je ohrozenie našeho zdravia (hlavne pri občasnom varení v prírode). Hliníkové riady sa ľahko deformujú, ale na druhej strane aj ľahko narovnávajú. Niektorí výrobcovia poťahujú vnútornú stranu teflónom a jemu podobnými vrstvami, ktoré nielen oddeľujú kov od potravín, ale mali by aj zabraňovať pripečeniu jedla ku dnu. A samozrejme potom uľahčujú aj jeho umývanie. Vzhľadom na to, že teflónová vrstva je vrstva mäkká, tak je poterbné používať aj príslušné náradie. Mne osobne sa osvedčila drevená lyžička. Nepoškriabe, ani hubu si nepopálim a teflónu neškodí. Existujú samozrejme aj rôzne plastové náradia alebo kovové, opäť s rôznymi povrchmi. Ale poďme späť k riadom. Ďalším vhodným materiálom je nerez. Riady z nerezu sú vzhľadné, nenáročné na údržbu, ale oproti hliníku skoro s dvojnásobnou váhou. Jedná sa hlavne o zliatiny chrómniklu a ich pomer je označený zlomkom. Kvalitný nerez má zlomok zhruba 18/11. Titánové zliatiny majú výbornú odolnosť voči pripečeniu a váhu nižšiu ako je hliník, ale nevýhodná je cena. Nie však pre tých, ktorým ide o každý gram. Najvýhodnejšie (opäť nie cenovo), sú kompozity – kombinácie kovov spojených navzájom pod vysokým tlakom. Najčastejšie je to hliník spojený s nerez oceľou. Hliník zospodu zabezpečuje optimálny rozvod tepla a nerezová vrstva je použitá na celý vnútorný povrch.

Z hľadiska použitia môžeme riady rozdeliť na hrnce, panvičky, kanvičky, kotlíky a (nebuďte prekvapení) tlakové hrnce. Je všeobecne známe, že vo väčších výškach voda zovrie pri nižšej teplote ako je 100°C a ak chceme jedlo príslušne „vydusiť “, „papiňák“ je to najlepšie riešenie. Ale vráťme sa ku klasickému a najrozšírenejšiemu druhu nádoby – hrniec (ešus). Väčšinou zvládne všetko. Zohrievame v ňom konzervy, varíme čaj, pečieme klobásky alebo spravíme praženicu a bez problémov zvládneme aj puding. Z hľadiska maximálnej a efektívnej spolupráce s varičom je však dôležitá veľkosť a tvar dna. V prípade varenia za vetra a v zimných podmienkach je vhodné použiť nejaký tepelný výmenník alebo závetrie, ale vo väčšine prípadov postačí aspoň pokrievka. Ušetrí sa tým dosť veľa energie. Keďže každý sa samozrejme snaží trepať čo najmenej vecí, pozrime sa na ten objem hrnca:

• do jedného litra – jednoduché a krátke výlety a ak sme sami. Varič by mal mať menší horák a dobrú reguláciu. Stačí malý plynový varič, alebo aj varič na pevný lieh.
• okolo 1,5 litra – pravdepodobne najuniverzálnejšia veľkosť, ktorá stačí na sýtejšie jedlo vo dvojici (resp. trojici). Podľa náročnosti akcie môžeme použiť bežné plynové alebo benzínové variče.
• okolo 2 litrov – jedlo pre tri až štyri osoby. Obvykle ešte stále stačí výkonnejší plynový varič alebo kvalitnejší benzínový.
• 3 až 4 litre – nutnosť pre skupiny štyroch a viac členov, ktorí varia spoločne. V tomto objeme sa dá uvariť zhruba pre 6 ľudí. Výber variča je zúžený na použitie výkonných typov a je nutný aj premyslený systém na využitie získaného tepla (veľkosť horáku v pomere k hrncu, prevodníky tepla a ochrana pred vetrom).

Ešte si povedzme niečo o drobnostiach, ktoré by sme si mali pri kúpe riadov všimnúť. Je to napríklad spôsob riešenia rúčiek, aby sme sa pri skladaní hrnca nepopálili a aby sa aj s plným hrncom dalo ľahko manipulovať. Zaoblené okraje dna zlepšujú rozvod tepla k stenám (udáva sa až 5% zlepšenie účinnosti prevodu tepla) a aj sa lepšie umývajú. Zdrsnené, ryhované alebo inak tvarované dno zlepšuje stabilitu hrnca na variči alebo podložke. Nič tak veru „nepoteší“, ako keď je obsah hrnca umiestnený niekde v priestore, odkiaľ sa ťažko získava späť. Čiernené vnútorné steny nádob vraj majú zlepšovať absorbciu tepla a tým rýchlejšie varenie, ale prakticky to asi bude len „kozmetická“ úprava.

No a na záver jedna rada. Dobre si premyslite, ako často, v akých podmienkach a pre koľko ľudí budete variť. Podľa toho si zvoľte správnu kombináciu nádob na varenie s varičom. Nesprávna kombinácia Vás bude stáť viac energie a času.


Príjemné varenie a dobrú chuť Vám praje

Peter Kostelanský (pksoft@pksoft.sk)

posledná modifikácia 02.05.2004

námety a pripomienky