Poznáte to. Vyrazili ste na perfektnú túru - ranné slnko na oblohe, ticho hôr ruší iba šum potoka a ranný spev vtákov. A ešte počuť  zvuk našich krokov, alebo štrnganie karabín. Zrazu parťákovi zazvoní mobil a začne riešiť problém tetivovej dĺžky (baby nesmejte sa, to sa ozaj stalo a mám na to aj svedkyňu) na výkrese pre top zákazníka alebo číslo faktúry. Signál sa stráca, skúša to ešte raz, musí sa vrátiť späť, je to dôležitý pracovný problém. Cez deň to skúsi ešte raz, potom trikrát zazvoní frajerka (manželka, mama, sestra). Nepočujem Ťa dobre, zavolám, až bude lepší signál, a tak to ide dookola.

Nezabijete ho, je to kamoš a veď aj musí chodiť do roboty, dohodnúť rande a pod. Na to mobily sú, poznáte tie heslá – aby ľudia spolu hovorili atď. Akurát, že keď večer si potrebujete nad Smokovcom zistiť, kedy vám ide vlak, baterka je v keli. Majiteľ sa dušuje, že mobil nabíjal včera a baterka je nová (no, nezabili by ste ho?). Ešteže nebolo treba volať vrtuľník LZS! Dupete na stanicu ako diví, aby ste si potom mohli posedieť zo dve hodinky v miestnej osviežovni, kým príde vlak.

Túto situáciu asi v takej či onakej podobe všetci poznáte a tí, čo mobil nemajú, asi si ho za nejaký čas zaobstarajú. Zarytí odporcovia mobilov ho budú iba nosiť pri lekárničke a zapínať iba vtedy, ak treba zavolať HS.

Mimochodom - HS si tiež veľmi pochvaľuje mobily – účastníci nehôd aj náhodní svedkovia ich mobilom informujú o nehode oveľa skôr, ako to bolo v predmobilovej ére. Je to pre nich určite lepší pocit niekomu pomôcť včas, ako znášať kohosi vykrvácaného dole v čiernom vreci, pretože na chatu k telefónu/vysielačke to bola hodina cesty.

Takže qeci:

Každá túra končí až dole pri tom vlaku. Čo robiť, aby sme mobil mohli používať aj na konci päťdnovej túry v prípadoch núdze, keď nám treba napríklad hodinu komunikovať s HS,  navigovať vrtuľník Leteckej ZS alebo radiť sa s anjelom strážnym na Linke záchrany 0850 11 13 13?

1. Pri nákupe mobilu: ak máme možnosť voľby: vyberieme mobil, ktorý má dostatočnú výdrž v pohotovostnom i v hovorovom režime. Zároveň sa snažíme vybrať model, ktorý má zvýšenú odolnosť voči vlhkosti - aspoň voči dažďu.

2. Pri balení sa: mobil nabijeme pred túrou, nespoliehame sa na to, že ideme len na 2 dni a na baterke sú 3 čiaročky. Ak máme náhradnú baterku a  ideme na dlhšie, môžeme vziať so sebou aj tú.

3. Na túre:

Mobil nosíme podľa možnosti na svojom tele - napr. vo vrecku na košeli, vo vnútornom vrecku vetrovky. Prečo?
Kapacita bateriek (NiMH, Li-Ion) v chlade podľa výrobcov klesá veľmi málo, ale prax je trocha iná, kapacita bateriek v chlade klesá. Alebo v chlade tečú elektróny v mobile pomalšie? Neviem, nie som elektrotechnik, iba celoročný používateľ. Ak vám spadne rusak, alebo vám ruksak „vezme“ lavína, môže vám s trochou šťastia mobil ostať vo vetrovke, ktorá na vás zostane. Dobrým riešením je aj puzdro na mobil na popruhoch – niečo podobné, ako je puzdro na „pipsy“ – lavínové hľadacie prístroje. Ak vám lavína vyzlečie aj vetrovku, mobil vám ostane. Kvôli potu a kondenznej vode pod vetrovkou sa vyplatí mať mobil ako-tak odolný voči vlhkosti.

Ak po nástupe na túru vôjdeme do doliny skontrolujeme, či je signál. Prečo?
Najväčšia spotreba energie je práve vtedy, ak sa mobil zúfalo snaží pripojiť na vysielač. Sú mobily, ktorých software po zopár neúspešných pokusoch prestane s neustálym vyhľadávaním vysielača a skúša to v už iba v určitých časových intervaloch, aby ušetril baterku. Nie je to však u všetkých mobilov.

Ak signál nie je, mobil vypneme a tým ušetríme baterku. (vyplatí sa aj vo vlaku či v aute, ak je členitejší terén, veľa tunelov bez signálu a pod.) Takisto zabránime zbytočnému ožarovaniu nášho tela, keď mobil skúša komunikovať so vzdialenými/schovanými vysielačmi. Zapneme ho neskôr niekde vyššie, kde je väčšia možnosť dobrého signálu (napr. na hrebeni). Prijmeme SMSky, odkazy, vybavíme hovory a opäť vypneme.

Ak skutočne potrebujeme nutne s niekým komunikovať.
Na horách je obyčajne slabý, všelijak poodrážaný signál a hovor nie je možný, potom skúsime odoslať SMS. Niekedy odíde aj príde, aj keď nie vždy na prvý pokus. Pre prípad núdze je dobré vedieť, aké mobilné číslo majú záchranári (kým nie je u nás možné posielať SMS aj na pevnú linku), alebo riešiť to poslaním SMS niekomu spoľahlivému s udaním miesta nehody, popisom zranenia a pod. Je to trocha trafené, SMSkovať a resuscitovať zároveň, ale ......

Ak signál nie je žiaden, poznáte to dobre.
Treba skúsiť zmeniť stanovište – zvyčajne to značí ísť vyššie. Ak to nejde, neostáva už potom skutočne nič iné ako píšťalka alebo baterka 6x za minútu.

Ak sa nám už podarí nadviazať spojenie v mieste, kde je slabý signál, držíme mobil vo vertikálnej polohe a nemeníme svoju polohu, ani sa neotáčame okolo svojej osi.

Aby sme nestrácali na horách čas a energiu z baterky pri vyhľadávaní a výbere siete, preskúšame si ovládanie tejto funkcie na svojom mobile už doma. Ak totiž máme roaming a sme v pohraničí, mobil si môže vybrať zahraničného operátora so silnejším signálom namiesto „nášho“ domáceho. Napríklad kým na niektorých miestach v Tatrách napíšete SMS, mobil sa prihlási na poľského operátora a zbytočne platíme za roaming. Ak je možnosť vybrať si v zahraničí lacnejšieho operátora (bežné napr. v Alpách na hraniciach CH, I, F), takisto je dobé nacvičiť si to doma, aby sme na horách nestrácali čas.

Do mobilu si uložíme dlhé dôležité čísla (najbližišia stanica HZS, viď http://www.hzs.sk).
Mobilné číslo na HZS do Starého Smokovca je 0903 624 869.

Do hlavy si uložíme čísla núdzových volaní:

112 – univerzálne núdzové volanie vám umožní každý operátor, ktorý má na danom mieste signál, aj keď nie ste jeho zákazníkom. Teda u nás to značí, že ak v Tatrách napríklad nemáte signál Orange, môžete 112 zavolať cez Eurotel alebo cez poľských operátorov, aj keď nemáte roaming, spoja vám HZS v St.Smokovci.

Ostatné dôležité čísla by mal poznať každý: 150 - hasiči, 155 - záchranná služba, 158 - polícia, kým sa všetci nepospájajú do jednotného záchranného systému, ktorý bude informovať a koordinovať všetky tieto zložky.

18300 - Horská záchranná služba (http://www.hzs.sk)

18155 - Letecká záchranná zdravotná služba (http://www.ate.sk)

Takže zhrnutie:

Do mobilu si treba uložiť čísla Leteckej ZS a HZS, podľa možnosti aj mobilné pre prípad nutnosti poslať SMS. Samozrejme, ak spadnete napríklad na Ploskej a kontaktujete horskáčov v Smokovci, alebo políciu, hasičov, záchranku, posunú info ďalej, ale je tu možné zdržanie. Treba si tieto čísla stredísk HZS zistiť na webe, na informáciách alebo rovno na mieste, lebo napríklad aj čísla vytlačené na kalendáriku HIKu na r.2003 už boli tiež zmenené.

Linka záchrany 0850 11 13 13 - je to svetový unikát – záchranca na telefóne, ktorý vám poradí, čo robiť so zraneným, kým príde sanitka alebo vrtuľník. Nie je zatiaľ bohužiaľ bezplatná, je to za cenu miestneho hovoru (čo je pri mobile jedno) ale majú CLIP - identifikáciu volaného a v prípade núdze, ak vám skončí limit karty, sú schopní zavolať vám späť.

Takže skrátka: potrebujete aspoň mobil, aký-taký signál a baterku.

Toto všetko horeuvedené sa týka klasického mobilu, ktorý nemá všetky vymoženosti techniky. Mobily s možnosťou zasielania obrázkov (MMS) sú bežne k dostaniu aj u nás, v zahraničí sú bežné aj mobily s GPS . Je iba otázkou času a peňazí, kedy budú tieto technológie tak zabehnuté, že ich budú využívať aj naši záchranári.

Ak len trošíčka popustím uzdu fantázii (vyberte si sami, čo je možné už dnes a čo až o rok):

Napríklad – starý horský vlk samotár (ten, čo nosí zásadne iba vypnutý mobil pri lekárničke) v hmle začuje volanie o pomoc. Ide za zvukom, nájde zraneného, ale trošíčka stratí orientáciu. Ošetrí zraneného, so škrípaním zubov vyberie z batoha ten nenávidený výmysle techniky. Zavolá HS, ale nevie im presne udať polohu. O chvíľu zvuk vrtuľníka a zhora sa z hmly spúšťa záchranár – pilot lokalizoval polohu zraneného podľa údajov GPS z mobilu.

Alebo – správna mestská „cool“ dievčina (klasik Ivan Bajo by napísal ceprica) sa strepe dole svahom, vyvrtne si členok, nevie povedať, v ktorej doline vlastne je. Posiela HS pár záberov svojho okolia a horskáči identifikujú podľa záberov miesto nehody.

Alebo - správny počítačový maník nevie podať prvú pomoc, spúšťa svoj mobil, zapája sa cezeň na internet a prepája sa s Linkou záchrany a lekárka ho podľa videa inštruuje, čo robiť, kým prídu záchranári.

Alebo - predstavte si to sami .....

Najlepšie je však nepotrebovať nič z toho a mobil používať iba na tie hovory typu: Ahoj, my sme tu na kopci, je tu krásne, prečo si neprišla, keď dole je hmla?

To vám všetkým prajú koňare z PREVYKu

Adrián Harsághy - poznáte ho niektorí ako DJ z letného stretnutia SVTS na Popradskom plese v roku 2001, ale v skutočností živí sa ako servisman MT pre Orange

Peter Kalenský – notorický kibic

posledná modifikácia 25.07.2004

námety a pripomienky