Mačky (stúpacie železá) a čakan (cepín)
Čo by ste mali vedieť, kým si kúpite ... ?

Mačky, odborne nazývané stúpacie železá (z nemeckého „steigeisen“), sú spolu s  čakanom (cepínom) základným vybavením pre pohyb snehovým a ľadovým, resp. ľadovcovým horským terénom. Počas rokov vývoja však došlo k špecializácii, preto dnes máme niekoľko druhov mačiek, v ktorých by sa mal každý vysokohorský turista vyznať. Hlavným významom je špecializácia pre jednotlivé druhy použitia. Pre výber je nutné si uvedomiť, že neexistujú v podstate univerzálne mačky. A podobne ako u topánok, ako aj u ostatného outdoorového vybavenia tu tiež platí že, drahšie a k náročnejšiemu použitiu určené mačky, nemusia byť pre daný účel tie najlepšie.



Mačky delíme podľa niekoľkých kritérií: Podľa použitého materiálu, podľa konštrukcie a podľa predpokladaného použitia.

Asi najmenej problematické je delenie podľa materiálu. Mačky sa vyrábajú najčastejšie z legovaných chrom-molybdenovej ocele, ale používajú sa tiež zliatiny hliníku či titánu. Mačky zo zliatiny hliníka (duralu) majú veľkú výhodu vo svojej veľmi nízkej váhe. To je však zaplatené nižšou mechanickou odolnosťou. Svoje použitie nájdu tam, kde je treba šetriť sily a každý gram je dôležitý a tiež pre nenáročné turistické využitie, kde zvyšujú komfort nosenia vďaka svojej nízkej váhe a nepredpokladá sa veľké zaťaženie v extrémnych podmienkach. Opačnou špecialitou, avšak použitou len výnimočne, je použitie titánu (napr. model Salewy), ktorý je ľahký a pritom má vyššiu pevnosť než používané duralové zliatiny, ale je potrebné zvážiť či je to potrebné a či daná konštrukcia mačiek tento materiál využije. Taktiež závisí na spracovaní titánu (titánové zliatiny), pretože sa objavujú informácie o ich nižšej odolnosti proti mechanickému opotrebovaniu, konkrétne odieraniu v mixovom teréne. Najčastejšie používaným materiálom sú teda legované ocele. Každý výrobca tu však rieši základnú dilemu ako dosiahnuť to, aby materiál bol tvrdý, pevný a húževnatý zároveň. Presne tieto parametre totiž stoja oproti sebe. Vysoko pevná oceľ je však krehká a ľahko sa môže poškodiť (napr. ulomením hrotu mačky) alebo naopak málo zakalená je húževnatá, ale málo tvrdá a preto je tu väčšie opotrebenie materiálu alebo dochádza i k ohnutiu hrotov. V dnešnej dobe asi najpoužívanejším riešením je použitie chrom-molybdénovej ocele spolu s 3D lisovaním, kde vylisovanie do profilu zosiľuje celou konštrukciu mačky i pri použití húževnatých ocelí.

Podľa konštrukcie delíme mačky na dve základné skupiny. Kĺbové a rámové. Existuje tu však i tretia skupina mačiek tzv. polokĺbové. Potrebné však podotknúť, že dnes v dobe pevných horolezeckých topánok, sa toto členenie vzťahuje len k prevedeniu konštrukcie a nie k tomu, že by sa mačka nejako výrazne na topánke pohybovala. Pokiaľ sa mačka na topánke hýbe je nesprávne pripevnená alebo sú použité nevhodné topánky a hrozí strata mačky a s tým spojené následné problémy.

Kĺbové mačky - klasické a najpoužívanejšie usporiadanie mačiek. s Je najuniverzálnejšie, vhodné zvlášť do rôznych snehových a firnových terénov. Vďaka svojej flexibilnej konštrukcii sú mačky, oveľa viac odolné proti nabaľovaniu snehu. Väčšinou sa vyrábajú v 12 alebo 10 hrotom prevedení s horizontálnymi prednými hrotmi, ale existuje niekoľko modelov i s vertikálnymi hrotmi. Kĺbové mačky sú najkomfortnejšie pre chôdzu a pre použitie v snehových podmienkach. Vzhľadom k postaveniu posledných hrotov na prednej časti mačky, ktoré sú väčšinou postavené plochou kolmo k bočným hrotom sa na mačky nelepí toľko sneh, pretože tieto hroty sneh akoby rozdeľujú na dve časti a vďaka týmto a poslednému páru hrotov sú tiež omnoho stabilnejšie a tým i bezpečnejšie v zostupoch. Vyrábajú sa vo veľkom rozsahu veľkostí. U niektorých modelov sa dá nastavovať správna veľkosť bez použitia nástrojov. Naviac u niektorých modelov možno meniť tuhosť spojenia obidvoch častí mačky, teda či má byť volne pohyblivé alebo skôr pevnejšie a poskytovať oporu pri lezení po predných hrotoch. Taktiež sa vyrábajú odľahčené a turistické modely, ktoré majú kratšie a zaoblenejšie hroty. Vďaka týmto hrotom sú pre užívateľa bezpečnejšie a do bežných snehových turistických podmienok stačia. Pre nenáročné použitie majú niektoré turistické modely znížený počet hrotov na 10 kvôli zníženiu hmotnosti a lepšej skladnosti. I napriek tomu sú však pre turistický pohyb dostatočne dimenzované pre užívateľov, ktorí nepotrebujú mačky do náročných terénov. Do turistických terénov, kde sú už potrebné mačky sa tiež používajú mačky, ktoré nemajú predné hroty. Sú tak najbezpečnejšie pre užívateľov a pri správnej technike sú použiteľné i na miernych svahoch.

Polokĺbové mačky sú síce najuniverzálnejšie určené v podstate ku všetkým aktivitám, ale ani v jednej nevynikajú a vďaka tomu majú aj najviac nevýhod. Dajú sa použiť ako v pohyblivo-voľnom usporiadaní, tak aj v rámovom. V rámovom usporiadaní sa dajú dobre použiť na lezenie v ľade, ale nemôžu už konkurovať špeciálne konštruovaným rámovým mačkám. Vo voľnom usporiadaní sa používajú na chôdzu či mixové lezenie, ale nie sú tak pohodlné ako kĺbové mačky. V mixoch je možnosť pohybu konštrukcie vhodná pre menšie namáhanie, ale chôdza nie je príliš pohodlná, i keď u topánok s miernou ohybnosťou mačka pracuje s topánkou. Do konštrukcie polokĺbových mačiek, teda medzi dve zvislé bočnice, sa nabaľuje veľa snehu. Pre tento typ mačiek sú veľmi vhodné až dá sa povedať nutné prídavné podošvy z plastické hmoty či gumy, ktoré nabaľovanie snehu výrazne obmedzujú. Vzhľadom k tomuto "nedostatku" tohoto typu mačiek ich niektorí výrobcovia ponúkajú už ako súčasť mačiek napr. Grivel: 2F. I vo voľnom usporiadaní sa dajú polokĺbové mačky použiť na lezenie vďaka konštrukcii, ktorá umožňuje pohyb len v určitom rozsahu smerom ako pri chôdzi a na opačnú stranu konštrukcia pohyb neumožňuje a tým sa možno o konštrukciu oprieť. I napriek tomu je na lezenie po predných hrotoch vhodnejšie pevné usporiadanie vďaka lepšiemu spojeniu s topánkou a precíznejšej kontrole mačiek s menšími vibráciami. U polokĺbových mačiek sa veľkosť nastavuje veľmi jednoducho po vyklopení predného pohyblivého dielu a následnému napruženiu bočníc. Problém môže byť v tom, že u niektorých výrobcov je základné prevedenie malé a na väčšie topánky (väčšie ako cca 10) sa musia použiť predlžovacie diely, ktoré hmotnosť a zložitosť mačiek ďalej zvyšujú.

Rámové mačky sú určené hlavne na lezenie. Ich tuhý rám zlepšuje použiteľnosť i v náročnom teréne, pretože rám lepšie tlmí vibrácie a umožňuje stabilné spojenie topánky s mačkou a tým ich perfektnú kontrolu pri zakopávaní. Taktiež je tu možnosť lepšieho spracovania jednotlivých dielov vďaka spojeniu celku z viacerých častí. Kované a zvlášť zakalené predné hroty môžu byť lepšie spracované ako konštrukcia mačiek z celého materiálu, kde je nutné voliť kompromis medzi nárokmi na spracovanie jednotlivých dielov. Modulárna konštrukcia naviac umožňuje použitie viacero druhov predných hrotov ako klasických, monopoitov či polotrubkových. V poslednej dobe sa predovšetkým u rámových mačiek (ale i u ostatných) znovu presadzuje anatomické zakrivenie mačiek rozdielne pre pravú a ľavú nohu ako napríklad pri modeli DMM: Terminator.

Na konštrukciu sa tiež ešte vzťahuje usporiadanie hrotov a taktiež veľký vplyv má typ topánky, na akých sa budú mačky používať, pretože tie ovplyvňujú typ upínania a tiež ohybnosť a stabilitu mačiek.

Ďalšou dôležitou vecou je postavenie hrotov mačiek. To už sa dostávame k predpokladanému použitiu mačiek. V dnešnej dobe lezenia po predných hrotoch a pri používaní pevných plastikových topánok, ktoré “úspešne” vzdorujú používaniu techniky všetkých hrotov, sa pokladá za najdôležitejšie postavenie predných dvoch párov hrotov. Ich postavenie priamo určuje použitie mačiek. Rozlišujeme postavenie predných hrotov horizontálne a vertikálne. A opäť neexistuje univerzálny typ, každý má svoje výhody a nevýhody. Horizontálne hroty sú vhodné pre použitie so záberom v snehu či firnu. Teda od turistických mačiek po mačky pre rôzne typy horolezectva, kde sa počíta so snehovými podmienkami a len menším podielom vertikálnych ľadov a náročných mixov. Naopak vertikálne hroty, na spôsob hroto čakanov, sú ideálne pre použitie v ľade a v mixoch. Tenšie a pevnejší hroty sú omnoho účinnejšie pri vnikaní do ľadu a tiež pri postavení mačiek v skalnom teréne. Predpokladané použitie tiež ovplyvňuje počet predných hrotov, teda klasické dva alebo len jeden – monopoint. Bežne používané je usporiadanie s dvomi hrotmi a monopoint sa používa predovšetkým pri náročnom lezení. Ako napríklad v ľadoch či mixoch, kde sa oceňuje presnejšie umiestňovanie jedného hrotu a podľa prevedenia hrotu i menšie štiepanie ľadu.

Postavenie predných hrotov k druhému páru a dĺžka hrotov taktiež predurčujú predpokladané použitie. Kratšie hroty, druhý pár smerujúci skôr smerom dole a celkovo užšia stavba mačky v špičke sa používajú u mačiek určených do mixového terénu ľad – skala. Vďaka postaveniu predných hrotov sa lepšie dajú postaviť na štruktúru skaly a v prirodzenejšej polohe nohy než u mačiek s vysunutým druhým párom hrotov. Majú však ale menšiu oporu nohy v ľade, teda niečo za niečo. Pri mačkách určených skôr do strmšieho terénu či na lezenie ľadov je postavení druhých hrotov veľmi dôležité, pretože pri zakopnutí, vďaka svojmu smerovaniu šikmo dopredu, zaisťujú stabilitu zakopnutej mačky, čo je zvlášť dôležité pri dlhšom lezení po predných hrotoch.

Ďalšou vecou je upínací systém mačiek na topánku. Aj kvalitné mačky bez riadneho uchytenia nemôžu správne plniť svoj účel. Nutná je dobrá kompatibilita topánok a mačiek! Pri akýchkoľvek problémoch je tu riziko straty mačky a ani upevnenie nemusí byť stabilné a to tiež zhoršuje ich zakopávanie. Ďalej veľmi závisí na ohybnosti samotných topánok. Pokiaľ použijete kĺbové mačky na pevné topánky, ich kĺbová funkcia bude obmedzená. Naopak, na mäkkých topánkach neposkytujú kĺbové mačky dostatočnú podporu na lezenie. Na mäkkých topánkach naopak rámové mačky stabilitu a pevnosť topánok zlepšujú. Pozor však na príliš mäkké topánky, ktoré nie sú pre použitie rýchloupínacích či rámových mačiek vhodné, pretože pri pohybe mäkkej topánky môžu mačky z topánky spadnúť. Taktiež dbajte na správne nastavenie veľkosti (už doma pred túrou či zájazdom). Ak sa pri rýchloupínacom systéme neviete rozhodnúť medzi dvoma veľkosťami, zvoľte jednoznačne tú menšiu (kratšiu).

Používa sa niekoľko druhov upínania. Najstarším a v podstate najuniverzálnejším je upínanie pomocou pások či popruhov. V minulosti sa používali kožené pásky a popruhy, ale dnes sa používajú neoprénové či plastové popruhy, ktoré sa vplyvom vlhkosti toľko nevyťahujú. I napriek tomu je treba popruhy vždy po nejakej dobe skontrolovať a prípadne utiahnuť. Tu je však najväčší problém. Síce sú univerzálne, ale zároveň i rizikové, vďaka stiahnutiu nohy v topánke a tým i obmedzenie krvného obehu, môže ľahko dôjsť k omrzlinám. Preto je potrebné mať vhodné horské topánky s pevným zvrškom, ktorý by tlak popruhov dostatočne prevzal.

Tento problém rieši tzv. rýchloupínakove upínanie . Ide vlastne o pákový mechanizmus, ktorý sa po pricvaknutí do dotiahnutej polohy, pritiahne k rámu topánky. Vyrába sa v niekoľkých prevedeniach. Asi najznámejšie je prevedenie s prednou hrazdičkou. To však požaduje, aby topánka mala v prednej časti zárez. A podľa rôznych výrobcov topánok a mačiek dochádza k rôznym variáciám a môže sa stať, že hrazdička moc dobře nesedí a môže vypadnúť, preto je potrebné venovať prispôsobeniu mačiek topánkam veľkú pozornosť. Pretože mačka môže z topánky spadnúť, pokiaľ je napr. málo pritiahnutá, či nie moc dobre nastavená veľkosť a pod., je vhodné mať pri upínaní poistku, ktorá zabráni spadnutiu mačky z topánky. Väčšinou je to popruh od rychloupinaku okolo členku a v lepšom prípade je ešte prepojený s prednou hrazdičkou. Niekedy je predná hrazdička nahradená plastovou klipsňou či popruhmi čo umožňuje použitie i na topánkach bez výraznej prednej drážky (u starších topánok môže byť už napr. okopaná). Stále je však potrebný zárez nad pätou na zasadenie páky rychloupinaku. Pokiaľ uvažujete o kúpe horských topánok, vyžadujte i možnosť uchytenia rychloupinakovych mačiek. Tento systém je omnoho výhodnejší a tiež rýchlejší pre manipuláciu a v neposlednom rade i šetrnejší k vašim nohám.

Existujú tiež rôzne kombinované polopáskové upínacie systémy . Je to v podstate plastová klipsňa doplnená sťahovacím popruhom. Na upínaní na ľahké trekingové topánky je to skoro úplný plastový kryt na topánku. Môže to byť síce riešenie pre ľahké treky, ale skladnosť a možnosť poškodenia plastového držiaku nie je moc veľká výhoda. Pre častejšie a náročnejšie používanie je vhodnejšie použitie pevnejších topánok.

Základom je uvedomiť si na čo hodlám mačky prevažne používať. A tiež asi akému namáhaniu a používaniu budú vystavené. Ďalej sa rozhodnete i o type upínania mačky na topánku. Najjednoduchšie je rozhodovanie v turistické oblasti (outdooru), do ktorej spadá aj väčšina aktivít nášho SVTS. Tu je potrebné si ale tiež uvedomiť na čo budú určené. Väčšinou sú to snehové a ľadové svahy do určitého sklonu. Miestami je použitie i v mixoch, ale žiadne extrémne brúsenie hrotov pri lezení. Vítaná je tiež pohodlnejšia chôdza a minimálne nabaľovanie snehu. Pre túto kategóriu dobre poslúžia v podstate akékoľvek kĺbové mačky. Výhodou sú veľmi ľahké duralové, majú kratšie, zaoblenejšie hroty, ktoré dostatočne poslúžia a zároveň sú omnoho šetrnejšie k okoliu (nevrazíte si ich tak ľahko do nohy, neroztrhnete nohavice apod.) Pokiaľ máte dostatočne pevné horské topánky (čo by mali byť), tak sú rámové mačky zbytočnou príťažou. Sú ťažké, nabaľuje sa na ne sneh a komfort chôdze je podstatne horší.

Pre akú sa rozhodnete značku je v tejto kategórii vcelku irelevantné, pretože sa väčšinou budete pohybovať hlboko pod možnosťami konštrukcie i materiálu.

Pre turistické použitie možno použiť mačky mnohých výrobcov a také mačky vyrába trebárs i česká firma Raveltik. Pokiaľ chcete značku zvučnejšieho mena, máte na výber z mnohých značiek ako je Camp, Cassin, Black Diamond, Grivel, DMM, Simond, Charlet Moser, ale zvlášť tie posledné menované majú skutočne zvučné meno, za ktoré si však pripravte väčší obnos peňazí. Pri nákupe upozorňujem, že spoľahnúť sa môžete len na výzbroj s atestami CE a UIAA – sledujte to pri každom nákupe!

Pokiaľ však vaše ambície smerujú vyššie, tak stojíte pred neľahkým rozhodnutím. Musíte skĺbiť dohromady požiadavky na Váš štýl lezenia, s univerzálnosťou a vhodnosťou k vašim topánkam a naviac byť vyrozumený s cenou.

Tu sa dá uvažovať o polokĺbových mačkách. Umožnia vám skoro všetko, ale v ničom nevynikajú. Pokiaľ budete mačky používať na tuhých skeletoch môžete používať i kĺbové mačky čo umožní používať jedny mačky na viacero druhov lezenia či turistického použitia. Aj tak si ale myslím, že najlepšie riešenie zvlášť v kombinácii s koženými topánkami je použitie polokĺbových mačiek, pretože budete môcť zvládať široké spektrum činností bez nutnosti špecializácie a potom, čo už budete lepšie vedieť čo od ďalších špecializovaných mačiek chcete, ľahšie sa budete rozhodovať pri nákupe. Legendárne polokĺbové mačky sú 2F od Grivelu, ale licenčne ich tiež vyrába i Austria Alpin v dvoch prevedeniach. Typ Gecko je veľmi podobný svojmu licenčnému vzoru, ale je tu niekoľko zmien, predovšetkým v pätnej časti kde je kratší hrot pod pätou. Svojim prevedením i materiálom však svojmu vzoru môžu veľmi dobre konkurovať. Držia v ľade a ani sa moc neopotrebúvajú v mixoch. Pokiaľ vzhliadate k náročnejšiemu lezeniu a lezeniu ľadov zamerajte svoj zrak na mačky k tomu určené. Či už rámové alebo pevnejšie kĺbové, ale takmer vždy s vertikálne postavenými vymeniteľnými hrotmi. Výber už je len a len na vás. Vyberať môžete od českých rámových mačiek Phantom od firmy Raveltik až po nepreberné množstvo modelov renomovaných zahraničných firiem ako sú Grivel: Rambo, Charlet Moser: M10, Simond: Makalu, legendárne klasické Campy: Superfangy a samozrejme mnoho ďalších. Najdôležitejšie je ujasniť si aké sú Vaše požiadavky a ako budú mačky sedieť na vašich topánkach. Nie je preto od veci si topánky do obchodu priniesť a mačky vyskúšať.

Rozhodne sa tiež vyplatí si kúpiť alebo si svojpomocne vyrobiť prídavné podošvy pod mačky (niekedy nazývané ako „antibott“, „antisnow system“ a pod.), ktoré výrazne znižujú nabaľovanie snehu pod mačky. Vznikajú tzv. „papuče“. To platí predovšetkým pre rámové a polokĺbové mačky, ktoré majú rám mačky vertikálne postavený a do priestoru medzi bočnice sa veľmi ľahko nabaľuje sneh. Ale i pre kĺbové mačky nie je od veci si tieto podošvy zadovážiť, pretože zvyšujú nielen komfort používania, ale predovšetkým bezpečnosť Vášho pohybu s mačkami.

Mačky sú síce skonštruované tak, aby vydržali nástrahy náročného terénu, ale to neznamená, že nevyžadujú údržbu. Pred každou akciou je vhodné mačky skontrolovať a to predovšetkým upínanie. Naviac zvlášť pri lezení v ľade je dobré mačky udržovať patrične ostré. Jediným nástrojom, ktorý je na ostrenie mačiek vhodný je pilník! Pri použití akejkoľvek brúsky totiž dochádza vo veľmi krátkej dobe k lokálnemu prehriatiu materiálu, ktorý tým stratí svoje pôvodné vlastnosti. To čo nezmôžu nástrahy terénu dokáže zničiť brúska behom chvíľky. Pri brúsení mačiek pilníkom sa tiež snažte všetky opotrebené plochy vyhladiť, pretože ku korózii a následnému poškodeniu materiálu dochádza predovšetkým v ryhách, kde sa drží voda. To platí i pre turistické mačky, ktoré nemusia mať tak ostré hroty, ale vyhladenie plôch materiálu platí i tu.

Pre transport sa používajú pevné obaly, ktoré chránia okolie pred ostrými hrotmi mačiek. Tieto obaly sú ale väčšinou nepremokavé a nepriedyšné. Behom používania pri akcii si nikto neláme hlavu s uložením mokrých mačiek, ale pred dlhším skladovaním je nutné mačky riadne vysušiť event. ošetriť napr. silikónovým olejom. Mačky, niektorých výrobcov sú pri výrobe ošetrené farbou. Pri predaji to vyzerá efektne, ale behom používania sa farba odiera a práve prechody farba-kov sú náchylné na koróziu a je vhodné ich kontrolovať a ošetrovať. Objavujú sa však stále odolnejšie povrchové úpravy materiálov, ktoré materiál lepšie chránia. Taktiež pre transport mačiek je vhodné zakúpiť si alebo vyhotoviť gumové kryty na všetky ostré hroty. Na jednej strane sa tým chráni samotný materiál a na strane druhej sa znižuje riziko zranenia a taktiež poškodenia batohu, jeho obsahu a pod. Manipulácia s nimi vyžaduje trošku cviku.

Čakan (cepín) tvorí v ľadovcových oblastiach strategickú súčasť výzbroje. Slúži na oporu, sekanie, istenie a brzdenie pri páde. V článku sa zaoberám len turistickými čakanmi (nie čakanmi pre technické lezenie v ľade). Čakan sa nosí za popruh (pútko) na zápästí, ktorý by sme mali mať utiahnutý svorkou, aby sme čakan nestratili (napr. pri páde na svahu alebo do trhliny a pod.). Čakan sa drží za hlavicu, hrotom dozadu, aby sme boli schopní pri páde na firnovom poli rýchlo zareagovať, druhou rukou uchopiť rúčku a priľahnutím čakana začať hrotom brzdiť. Výnimočne sa drží opačne (hrotom dopredu), a to v prípade veľmi mäkkého firnu, resp. hlbšieho prachového snehu. Čakan má hlavicu, bodec a rúčku a na posuvnom krúžku je poistné pútko. Hlavica má hrot a lopatku.

Na istenie je použiteľná len kovová rúčka , nevhodné sú drevené, pretože praskajú už pri zaťažení do 2 kN. Ideálne sú čakany celoduralové, ľahké ako pierko (okolo 250 g), ktoré zaručujú pevnosť min 4 kN. Podľa možnosti zaťaženia rúčky sa tieto označujú písmenami v krúžku – väčšinou „B“ (zaťaženie max. 280-350 kg) a  „T“ (zaťaženie max. 400 kg). Pozor, pri použití čakana ako istiaceho bodu v štýle „deadman“ sú prípustné len čakany s rúčkou pevnosti triedy označené písmenom „T“ v krúžku. U odľahčených čakanov označených „B“ by nemusela zaťaženie rúčka vydržať.

Je vhodné, keď je rúčka potiahnutá profilovanou gumou. Pre vysokohorskú turistiku sa používajú dlhšie rúčky (podľa postavy používateľa). Ak držíte čakan za hlavicu vo voľne zvesenej ruke a pri vzpriamenom postoji na rovine, jeho bodec sa má práve dotýkať zeme; pokiaľ máte ruku pokrčenú, čakan je zbytočne dlhý, pokiaľ sa nedotýka je krátky (možno tolerovať asi o 5 cm, max. o 10 cm, kratšie sú nevhodné). Podľa tohto pravidla vychádza dĺžka čakana okolo 70-80 cm. Turistické čakany sa ale vyrábajú v dĺžkach 50 až 90 cm, takže každý užívateľ si vyberie. Výrobcovia čakanov sú väčšinou i výrobcami mačiek, takže si určite vyberiete z vyššie spomenutých značiek firiem. Na konci článku uvádzam internetové odkazy na ich web-stránky.

Rôzne typy čakanov sa hodia pre rôzne použitie a líšia sa najmä tvarom hlavice. Pre hlavicu čakana je určujúcim prvkom zakrivenie a sklon špice. Zakrivenie hrotu čakana určuje uhol, ktorý zviera priamka vedená hrotom čakana s rúčkou. Podľa toho rozdeľujeme hlavice na konkávne vhodné pre turistiku (78°) a konvexné, s menším uhlom vhodné už na športové lezenie. Za univerzálny možno považovať čakan s uhlom 68°.

Ďalším dôležitým prvkom určujúcim vlastnosti čakana je tzv. strmosť hrotu čakana . Je to uhol, pod ktorým vstupuje hrot čakana do ľadovej steny, presnejšie povedané uhol zovretý ľadovou stenou a prvou tretinou spodnej hrany hrotu. Tento uhol môže byť väčší ako 90° (pozitívny), menší ako 90°(negatívny) alebo práve 90°. Tento uhol jednoducho zistíme priložením čakana k zvislej stene tak, aby hrot a bodec sa dotýkali steny a priložením pravouhlého predmetu okamžite zistíme strmosť. Hrot s pozitívnou strmosťou dobre drží v ľade. Čakan s väčšou strmosťou možno využiť pre kotvenie, hodí sa pre moderný spôsob lezenia. Strmosť musí byť väčšia ako 100°, inak čakan v ľade nedrží. Ak má hrot negatívnu strmosť, tak sa s ním dobre sekajú stupy. Hroty so strmosťou 90° sú akýmsi kompromisom a nazývajú sa univerzálne.

Prierez hrotu čakana môže byť pravouhlý, so zošikmenými hornými hranami alebo v tvare „T“. Hroty prierezu v tvare „T“ sa používajú najčastejšie a dobre sa zasekávajú do ľadu. Pre časté sekanie stupov je výhodný klinový prierez hrotu. Pre špeciálne účely, najmä pre použitie v mäkkom ľade sa používa hrot s rúrkovitým resp. polorúrkovitým prierezom.

Zakončenie špičky hrotu môže byť pozitívne alebo negatívne. Hrot s pozitívnym zakončením dobre vniká do ľadu pri zasekávaní a pri brzdení čakanom pri páde. Pozor – pri brzdení čakanom môže dôjsť k rýchlemu zaseknutiu a k vytrhnutiu čakana z ruky. Preto, ako som už vyššie spomenul, je dôležité mať poriadne utiahnuté pútko na zápästí. Hrot s negatívnym zakončením má väčší trhací účinok. Výhodný je kompromis, to zn. zvislo zakončený hrot.

Brit hrotu by mal byť asi 1 mm a klinové zbrúsenie je optimálne pod uhlom cca 20°. Čím je klin tupší, tým viac sa zvyšuje trhací účinok.

Zuby na spodnej hrane hrotu môžu byť jemné pre tvrdý ľad alebo hrubšie pre mäkký ľad. Dĺžka ozubenej časti býva 1/2 až 1/3 dĺžky hrotu.

Lopatka čakana máva väčšinou normálny tvar (plochá), ktorý vyhovuje väčšine požiadaviek. Rúrkovitý tvar lopatky je vhodný pre vysekávanie ľadu vo všetkých smeroch.

Bodec čakana býva buď pevnou súčasťou rúčky, alebo je na závit.

Všetky časti čakana je nutné udržovať naostrené. Nie je tiež vhodné robiť úpravy na továrensky vyrobenom čakane, mohlo by to totiž narušiť jeho pevnosť.

Pre transport čakana (počas cesty vlakom, autobusom) si je vhodné zakúpiť alebo vyhotoviť kryty na všetky ostré hrany. S čakanom bez zakrytia všetkých troch ostrých miest (lopatka, hrot a bodec) vás nemusia (a spravidla ani nevpustia) do autobusu!

Pre upevnenie čakana na batoh slúžia pútka v spodnej časti, ktorými je takmer každý batoh vybavený. Čakan vložíme s nasmerovaným bodcom zvisle do putka, a potom ho takto už vložený, otočíme o 180° a pripevníme k batohu ďalším horným putkom, ktoré možno aj samostatne zakúpiť (napr. Alpin clip od Trek sportu). Hrot čakana, by mal smerovať k stredu batoha, pretože inak, ak nie je prekrytý gumovou násadou, môže poškodiť susedné batohy napr. pri preprave autobusom, prípadne pri chôdzi aj niekoho zraniť.

Nezabudnite na nácvik správneho používania mačiek a čakana! Chôdzu v mačkách by mal mať každý nacvičenú už „z domu“. Pozor na lýtka pri preskakovaní ľadovcových trhlín. Taktiež pred ostrým ich hrotov chráňte aj svoje (a o to viac ostatných) oblečenie, preto pozor kam šliapete. Taktiež gamaše (návleky, psie dečky, vyhrňovačky ako chcete) sa s mačkami nemajú moc radi. Ak nechcete zakopnúť mačkou o gamašu, tak ich bočné zapínanie (zipsy a patenty), by malo byť na vonkajšej strane nohy.

Pozor na horory, ktoré vznikajú pri požičiavaní neoverenej a neprispôsobenej výbavy „najlepšie“ večer pred odchodom s tým, že prvou skúškou je až vlastná akcia. Nikdy nepodceňujte dôkladnú kontrolu nastavenia a vyskúšania spoľahlivosti upnutia mačiek. K čomu sú mačky, ktoré na topánku vôbec nedostanete, alebo ktoré padajú pri každom treťom kroku, k čomu sú roztrhané popruhy a pásky...

A ešte jedna dôležitá vec. „Učenie sa“ brzdiť čakanom na firnovom svahu až na zahraničnom zájazde, keď sa to s nami rozbehne, môže byť aj posledné... Preto aj jednou z požiadaviek na zahraničné cesty SVTS je absolvovať a ovládať zimné a letné základy VhT. Ovládať, neznamená vyskúšať si to raz na kurze VhT, ale neustále získané poznatky precvičovať prakticky! Ide totiž o život. Váš! A ten máte len jeden.

V tomto článku som zámerne vynechal pohyb po ľadovci a s ním súvisiace záležitosti (naviazanie, záchrana z trhliny, nutná výstroj a výzbroj, metodika brzdenia čakanom i bez neho na firnovom svahu, pohyb v mačkách na svahu, atď.) i keď v závere som už niečo naznačil. Tieto záležitosti budú predmetom samostatného článku, samozrejme aj s názornými obrázkami.

Ak si chcete urobiť prehľad výrobkov (mačiek a čakanov) jednotlivých firiem, odporúčam navštíviť nasledujúce stránky:

http://www.grivel.com/
http://www.charlet-moser.com/
http://www.camp.it/
http://www.austrialpin.at/
http://www.cassin.it/
http://www.blackdiamondequipment.com/
http://www.dmmwales.com/
http://www.salewa.de/

Veľkú časť informácií som čerpal z internetu od autora J. Hotmara zo „Světa outdooru“, z knižnej publikácie vyd. Alpy „Pohyb po ledovcích“, z „Malého průvodce světem outdooru“ z časopisu „Outdoor“ ako aj z rôznych prospektov a web-stránok firiem.

RNDr. Martin BOLTIŽIAR
e-mail: bolti@scientist.com

posledná modifikácia 10.02.2004

námety a pripomienky