My, čo sme z dediny a okná máme do dvora, sme sa o presune LEDiek z bicyklových blikačiek a podobných hračiek do čeloviek dozvedeli z katalógov v roku 2001. V lete toho roku som z Barré de Écrins pozoroval ranné „vláčiky“ na údolnom Glacier Blanc – krásne bolo vidno, kto má modré LEDky a kto oranžovú klasiku. S Jeníkom a majstrom kuchárom Ivanom sme cestou domou v autobuse špekulovali nad možnosťou nákupu v ČR, kde bol už vtedy širší výber a zrejme aj nižšie ceny (teraz je tam ponuka aj v obchodoch s rybárskymi potrebami a pod.) Nakoniec som neodolal a kúpil som PETZL ZIPKA (ako darček manželke na chaty). Po ročných dobrých skúsenostiach a po tom, čo som videl na zájazde K4000 v r.2002 jasnomodrú kométu Josého, som si aj ja na svojej prastarej petzlovke vymenil žiarovčičku mini standard za modul s 5 LEDkami. Výrobky iných firiem, ktoré som videl v obchodoch vonku a konečne (oceňujem kvôli možnosti výberu) aj u nás, som nevyskúšal a preto neberte tento môj elaborátik ako reklamu PETZLu, ale skôr ako pohľad užívateľa výrobkov firmy, ktorá prišla k nám prvá . Ak mi niekto požičia/dá čosi od iných výrobcov rád vyskúšam.
V každom prípade máme už dnes výber podľa veľkosti. Od maličkých čeloviek s 2-3 diódami, ktoré fungujú na 2-3 mikrotužky – teda správne by malo byť mikroceruzky alebo baterky veľkosti AAA, až po typy s 5-6 diódami a idú na 4 klasické „tužkáče“, teda spisovne ceruzkové baterky s označením veľkosti AA. PETZLove modely Belt so 4 „šuľačikmi“ typu C sú skoro polkilové kúsky a svietia s LEDkami snáď celý rok aj bez vypínania funkcie. Sú typy, ktoré majú iba systém on/off, ďalšie majú aj možnosť viacrýchlostného blikania, zapnutia iba určitého počtu diód (PRINCETON), automatického znižovania počtu svietiacich diód pri poklese kapacity bateriek.
Otázku z titulku teda zmením na jednoznačné: LED - prečo a kedy áno? Môžete ale kľudne čítať ďalej – okrem tých, ktorí majú oči ako mačky a vidia aj potme (závidím im).
Nevýhody
LEDiek: (Dobré, čo?
Začať negatívami ...)
1. Cena čelovky - je približne od 1500,- Sk vyššie (ale za kvalitu sa platí,
alebo ako hovorieval starý Wiliam Sh.: you get, what you pay). Minimálne
je to
asi o polovicu viac, ako porovnateľne kvalitná klasická čelovka.
2. Relatívne
menší dosvit - ak porovnávame s čelovkou so zoomovým reflektorom a halogénovou
žiarovkou, ktorá má udaných 30–100m. Petzl udáva dosvit pri
LEDkách 10m s novými baterkami, postupne časom klesá až na 1m. Ale pozor,
až po 150–170 hodinách svietenia! S klasickou, kryptónovou alebo halogénovou
žiarovkou si nazasvietite ani desatinu tohto času. Na bežnú chôdzu, lezenie,
stavanie stanu, varenie tento dosvit bohato postačuje. Ak však naozaj potrebujete
ďaleký dosvit napr. pri hľadaní cesty na plochom ľadovci, niekto v družstve
by mal mať aj ďalekonosnú halogénku (alebo si vezmite dvojreflektorovú čelovku).
Začínajú sa vyskytovať aj diódy so šošovčičkami, ktoré sústreďujú lúče svetla
a takisto miničelovky s takýmto reflektorom.
3. Okuliarnici (= my dioptrickí
a ďalej tí, ktorí si ani v tme nezvyknú skladať ľadovcové okuliare) - pri malých
rozmeroch a plochom reflektore mikrozázrakov
ako TIPKA, ZIPKA sa mi najmä v hmle stávalo, že ZIPKA mi svietila zozadu na
šošovky (dioptrických) okuliarov a tým trocha oslňovala. Takisto pri zarosených
okuliaroch, vydychovaní pary.
Pomoc:
a) nenasadzovať rovno na čelo, ale na prilbu
b) myslieť na to pri nákupe a kúpiť niečo, čo má reflektor ďalej od čela –
videl som také dačo tuším v Taliansku a tuším to bolo od BLACK DIAMONDu.
Výhody LEDiek:
1. Váha a rozmery – neskutočná výhoda. Miničelovky
môžeme mať stále pri sebe (PETZL ZIPKA = 64g aj s baterkami).
Vyrazíte na túru,
ktorá má končiť 5 hodín pred západom slnka a môžete ju mať stále v rezerve
– podobne ako izofóliu v lekárničke.
2. Minimálny odber a teda veľká výdrž - druhá
neskutočná výhoda. Je to 150–170 hodín podľa výrobcu, typu, použitých
batérií, teploty
a pod. Na porovnanie:
štandartná žiarovka: 5-11 hodín, halogénka 1-5 hodín podľa druhu a počtu
použitých tužkáčov.
SumasumáRUM by sme tu mali 3 relatívne nevýhody a 2 veľké
výhody LEDiek.
Malá poznámka, čo sa týka použitia batérií, ich vybíjacích kriviek
a správania sa v chlade.
Najčastejšie typy, ktoré používame okrem klasických
mangánových
jednorazových, sú:
- alkalické (jednorazové alebo nabíjacie tzv. RAM) –
vybíjacia krivka klesá postupne, v chlade (mraze) je však výrazný pokles kapacity
až na 20% .
- NiCd alebo NiMH akumulátory - vybíjacia krivka po vyčerpaní cca 80% kapacity
batérie klesá veľmi prudko dole, v chlade je však malý pokles kapacity.
Obyčajné a alkalické tužkáče majú nominálne napätie 1,5 V. NiCd a NiMH akumulátory
majú 1,2 V. To môže mať význam, napríklad ak namiesto plochej baterky (4,5V)
dáte adaptér na 4 tužkáče (4x1,5= 6V) .
Čo to znamená v praxi? Ak založíme do miničelovky 3 mikroceruzky,
vydržia apoň pol sezóny. Pokles kapacity v mraze v praxi nemáva veľký význam.
Ak používame napríklad v dvojreflektorovej čelovke (halogénka + LED) NiCd alebo
NiMH akumulátory, nestane sa nám obľúbená zrada vyplývajúca z ich vybíjacej
krivky a vysokého odberu klasiky/halogénky. Že zrazu je tma, kým stihnete vyloviť
náhradné baterky z dna ruksaku. LEDky vtedy veselo svietia na cca 3 - 4 metre
ešte hodne dlho. Neviem ako dlho, prišiel som v pohode domov a nechal som akumulátory
nabiť.
Ak sa mi občas podarilo alkalické tužkáče vyšťaviť (vychladiť) tak, že halogénka
(opäť PETZL DUO) už nesvietila, LEDky ešte stále svietili. Žiarovka mini standard,
ktorá bola predtým na mieste LEDiek (udaná výdrž 12 hodín) by už asi nesvietila.
Jedna/dve story na záver:
Tejto zimy som sa zúčastnil dvoch tatranských akcií s ďalšími 3-5 ľuďmi. Teplota
neklesala pod –5C° a ani vietor až tak neochladzoval, ale väčšina účastníkov
bojovala s tmou. Dvaja sme mali LEDky (svietili sme v pohode), ostatní klasiku
alebo halogénku (jedna dokonca nemala nič). Okrem toho časť akumulátorov
bola asi veľmi pochybne nabitá – či už kvôli svojmu veku, alebo tomu, že
ich majiteľ nedobil pred túrou.
Ak sa ide na 2-3 dni a čelovku potrebujete použiť cca 6 hodín denne, dá sa
ľahko zrátať, koľko náhradných sád bateriek človek potrebuje. Solárna nabíjačka
vás v zime veľmi nevytrhne. Moje rezervné tužkáče, určené pôvodne do GPSka,
skončili v kamošovej čelovke, aj tak mu to na tretí deň nestačilo. Všelijaké
šachovanie s nahrievaním rezervných bateriek na tele pomáhalo na chvíľu. Ja
som mal na svietenie jedny obstarožné nabíjacie alkalické akumulátory, potom
sa mi to tak všelijak v čelovke neprehľadne striedalo s tužkáčmi vybitými v
ostatných svietidlách. Svietil som ale v pohode. Myslím, že všetci, čo sme
si to užili, sme uznali aj bez použitia stopiek a luxmetra, že to bola jednoznačná
výhra tejto novinky.
Ešte jedna oprava titulku: LED - prečo to ešte nemáš?
Peter Kalenský
email:
peter.kalensky@stonline.sk
| posledná modifikácia 20.11.2003 |  |
námety a pripomienky |