Zasiahnutie bleskom
Trochu teórie nezaškodí
Blesky sú elektrické výboje medzi mrakmi a zemským povrchom alebo medzi jednotlivými mrakmi. Výboj blesku môže mať napätie až 30 miliónov voltov a intenzitu 200.000 Ampérov. V prípade, že blesk udrie do zemského povrchu, šíri sa v ňom v podobe tzv. zemných prúdov, pričom napr. v mokrom teréne sa môžu prúdy šíriť až do vzdialenosti 300 metrov. Je potrebné to vedieť z toho dôvodu, že pri rozkročených dolných končatinách, alebo rozpažených rukách ktoré sú v kontakte so stenou, môže dôjsť k vzniku tzv. “krokového napätia“, pričom prúd prechádza z jednej končatiny na druhú cez telo.
Účinok blesku na človeka ale najmä spôsob ochrany pred zasiahnutím bleskom sú predmetom výskumov uskutočnených na viacerých miestach na svete a názory na túto problematiku sa dosť líšia. Z japonskej štatistiky (skúmaných celkom 63 prípadov zasiahnutí bleskom) napr. vyplýva, že odhadzovanie kovových predmetov pri búrke nemá význam, pokľaknutie alebo drep nie sú tiež bezpečnou polohou pri búrke, naopak, môžu umožniť bočný zásah. Podobne plášť do dažďa a gumové topánky tiež neposkytujú žiadnu ochranu. Ale každý kovový predmet presahujúci hlavu človeka môže slúžiť ako bleskozvod alebo i sám výboj indukovať. Dôležité je zistenie, že zemné prúdy a tzv. krokové napätie s najväčšou pravdepodobnosťou nespôsobia závažné poranenie.
Francúzske štúdie sa zaoberajú problematikou zásahu bleskom v jaskyniach. Dôvody, prečo sú i jaskyne pri búrkach nebezpečné sú viaceré. Blesk často zasiahne ústie jaskyne a určitý pohyb vzduchu, ktorý sa môže v jaskyni vyskytovať môže umožniť prienik prúdu dovnútra jaskyne. V navštevovaných jaskyniach bývajú rôzne kovové predmety (laná, zábradlia, drôty), ktoré sú vo vlhkom prostredí dobrými vodičmi prúdu. Pred zásahom bleskom nie sú celkom bezpečné ani chaty, ktoré nemajú bleskozvod. Približne 65% nehôd zaznamenaných v Rakúsku sa stalo v exponovanom teréne (vrcholy, hrebene, piliere) a na cestách zaistených kovovým materiálom (feráty). Jazda na lanovke, ktorá má protibleskové zaistenie je podľa zistení relatívne bezpečná.
Blesk ako príčina úrazu v horách predstavuje len malé
percento zo všetkých vzniknutých úrazov. Napriek tomu však priamy alebo
nepriamy zásah vedie k situáciám bezprostredne ohrozujúcim život človeka
a často k usmrteniu.
Pri zásahu bleskom vznikajú:
- priame poškodenia, pri ktorých sú na koži viditeľné stopy po vniknutí blesku (rozvetvené obrazce tvaru jedličky), popáleniny na koži, svalstve alebo kostiach, svalové kŕče, ochrnutie končatín na jednej strane tela alebo obojstranne, poruchy vedomia až bezvedomie, poruchy srdcového rytmu s možnou zástavou srdcovej činnosti, zástava dýchania a šok. Príznaky sú závislé na dráhe prechodu elektrického prúdu telom, jeho napätí a intenzite, ako aj na niektorých ďalších faktoroch. Kovové predmety na tele spôsobujú vážnejšie popáleniny,
- nepriame poškodenia, čo predstavujú následné úrazy v dôsledku pádu na terén vyvolané zásahom blesku, jeho tlakovou vlnou a oslepením.
Predchádzanie zasiahnutiu bleskom
• sledujeme predpoveď počasia a pri predpovedi s možnosťou búrok vyvarujeme sa dlhým túram a pohybu v exponovanom teréne,
• všímame si známky prichádzajúcej búrky (nápadné dusno, pribúdajúca oblačnosť, hrmenie v diaľke, náhly pokles barometrického tlaku, bzučanie pri kovových predmetoch, zježenie vlasov, „Eliášov oheň“,
• pri príchode búrky urýchlene opustíme vrcholy, hrebene, vlhké miesta, dodržíme bezpečný odstup od oceľových lán a reťazí,
• vyhľadáme relatívne bezpečné miesta ako les, horské útulne, bivakové búdy, (jaskyne len pri dostatočnom možnom odstupe od priestoru nad hlavou, bočnými stenami a dostatočnej vzdialenosti od ústia jaskyne), relatívne bezpečné je tiež zotrvanie v domoch, autobusoch, vlakoch a autách,
• v relatívne chránenom priestore sa posadíme na izolujúci materiál (suchý batoh, lano) so spojenými dolnými končatinami,
• vo volnom teréne v blízkosti vysokých predmetov nezaistených bleskozvodom zdržiavame sa od nich vo vzdialenosti najmenej 2 metre,
• ak sme beznádejne v otvorenom teréne vhľadáme najbližšiu priehlbinu, kde zaujmeme zníženú polohu, pokiaľ možno sa však vyhneme korytám potôčikov a vyslovene zamokreným miestam,
• napriek poznatkom zo štatistík zbavíme sa pokiaľ možno väčších kovových predmetov, ak to nie je možné, nikdy ich nedržíme nad úrovňou hlavy,
• okolo vysokých predmetov s bleskozvodom je tzv. bezpečná zóna, ktorej polomer sa približne rovná výške predmetu,
• po prechode búrky vyčkáme v chránenom mieste až do doby,
pokiaľ sa búrka nevzdiali aspoň na 10 km (od záblesku po zvuk hromu musí
uplynúť asi 30 sekúnd)
Prvá pomoc:
• o zasiahnutého sa postaráme až po pominutí nebezpečia zásahu vlastnej osoby bleskom,
• orientačne zistíme stav základných životných funkcií (dýchanie, činnosť srdca, stav vedomia, v prípade potreby začneme bez otáľania s resuscitáciou,
• ošetríme popáleniny a ostatné následne vzniknuté poranenia,
• ak je potrebné, vykonáme protišokové opatrenia,
• zabezpečíme privolanie odbornej pomoci a transport za nepretržitého sledovania základných životných funkcií. Aj pri menej nebezpečnom zásahu je vždy potrebné privolať lekára!!
Štatistické sledovanie príčin a následkov účinkov blesku ako aj prevencie jeho zasiahnutia je určitou orientáciou v tejto problematike, nezaručuje však i pri dodržaní doporučených zásad chovania sa pri búrke 100 % ochranu pred zasiahnutím bleskom. Bleskové výboje sa stále nechcú a asi sa ani v budúcnosti nebudú riadiť žiadnymi pravidlami a preto aj doporučené zásady ochrany pred zasiahnutím bleskom sú len relatívne. Riziko je o to väčšie, že málokedy máme v exponovanom teréne možnosť riadiť sa uvedenými pravidlami. Venujme preto o to väčšiu pozornosť riadnej príprave túry so zameraním na časovú kalkuláciu trvania túry vzhľadom na aktuálnu predpoveď počasia. Pre aktuálnu predpoveď počasia a jeho zmeny môžeme využiť i najnovšie technické pomôcky ako napr. GPS systém, alebo iné prístroje s možnosťou merania vlhkosti, tlaku a teploty vzduchu, ktoré sú však pre väčšinu turistov z cenového hľadiska nedostupné.
| posledná modifikácia 16.03.2004 |  |
námety a pripomienky |