| Alphubel – aklimatizačná jednička Odporúča "inštruktor na dôchodku" Zistil som to až pri svojej šiestej návšteve Mattertalu. Vynikajúci kopec aj pre začínajúcich K-štvortisíckárov. Po technickej stránke ponúka všetky typy alpského terénu: od prechodu lesom, alpskými lúkami, suťou, údolným ľadovcom – sklon aj do 40°, cez záverečnú firnovoľadovú stienku – úsek do 50°, aby náhle skončil na netypicky plochom vrchole (ako dve futbalové ihriská) vo výške 4206m. Odmenou za výstup je božský výhľad na vari polovicu Álp: zo vzdialených vidíme skupinu Gran Paradisa, Mt Blancu a Bernských Álp. Bezprostredne na juhu sa predvádza skupina Mt Rosy, na severe Mischabelu. Bezkonkurenčný je západný obzor od Matterhorhu cez Dent Blanche až poWeisshorn. Aj zostup východným svahom cez množstvo nie práve najmenších trhlín, zradných mostov a padajúcich sérakov vie vyplaviť dajaký ten miligram adrenalínu. Ku ďalším superlatívom tohto nenápadného kopca patrí perfektné miesto na táborenie – lúka vo výške cca 2900 m, s miestom pre 20 stanov pol hodiny nad Täschütte. Pri použití taxi z Randy po rekreačnú osadu Ottavan 2214 sa na táborisko dostaneme za 2,5 h. Na vrchol treba rátať 4-5 hodín. Z táboriska sa dá ešte urobiť Allalinhorn 4027m cez Alphubeljoch a Feechkopf. Problémový môže byť zostup rozbitým skalnatým rebierkom z Feechkopfu – II. st. Rimpfischhorn z tejto strany je zdĺhavejší a orientačne náročnejší. Toto všetko preliezli a zistili otec a syn Murčekovci, Tomáš od susedov a autor článku. Ján Fukas
|