Alpy 2000

Druhý deň na ceste za alpským dobrodružstvom sa dostávame k jazeru Garde, ktoré je najväčším v Taliansku. Po dvoch dňoch cesty a rušnej prvej noci sa nám žiada trochu sa okúpať, dobre sa vyspať a snáď aj si pripomenúť vlaňajší prenádherný večer na týchto miestach. Už večer začína pršať a cez noc je vietor taký silný, že máme obavy o stany, pritom sa blesky, hromy a hukot vody spájajú do jedného rachotu. Tak to sme to nečakali. V polovici augusta už býva počasie ustálené. Tento rok je to však nejako inak.

V nedeľu na obed sa dostaneme do Pontu (1960 m) pod Gran Paradisom 4061 m. Cesta z Aosty do Pontu je úzka a strmá. Máme však výborného šoféra i autobus. Vývoj počasia zaručuje stabilitu iba na utorok a stredu. Operatívne meníme plán a postup urýchlime tak, aby sme Gran Paradiso zvládli už v pondelok. Preto ešte v nedeľu všetci vystúpime ku chate V. Emanuele 2730 m. Väčšina z nás bivakuje roztrúsená od chaty až po ľadovec vo výške 3200 m. Tých zopár, čo sa rozhodlo spať na chate, kde noc stojí 30 tis. lír, spia na zemi v jedálni za pôvodne dohodnutú cenu 5 tis. lír. Nakoniec je to grátis, pretože chatár je skvelý človek, ktorému viac ako na peniazoch záleží na dobrom mene chaty.

V noci trochu prší, ale ráno je prekrásne. Desiatky svetielok tiahnú k ľadovcu. Pripíname si mačky a začíname stúpať po ľadovci, ktorý končí až tesne pod vrcholom. Vo vyšľapanej stope prekonávame tri výšvihy a traverzom sa dostaneme pod skalnatý vrchol s madonou na ktorom je pekná tlačenica, pretože pár posledných metrov je úzky, exponovaný hrebeň. Konečne sa okolo 11:00 hod. "prebijeme" na vrchol. Prekrásne výhľady s dominantou Mont Blancu. Zostupujeme v odpoludňajšej páľave. Je okolo 17.00 hod., keď sme všetci pri autobuse. Hneď naberáme smer Chamonix. Tunel pod Mont Blancom je pre vlaňajší požiar mimo prevádzku, takže musíme voliť cestu vez Martigny, čo znamená prekonať dve alpské sedlá. Pred polnocou sa utáboríme v campingu Petit Pont na západnom okraji Chamonix (24 F/osoba/noc). Camping je trochu blízko cesty, ale cena a najmä poloha sú jedinečné.

V utorok predpoludním nás autobus privezie do Les Horiches (asi 4 km) ku kabínkovej lanovke na Bellevue 1786 m, kde prestúpime na zubačku premávajúcu zo Saint Gervais po ľadovec vo výške 2372 m. Je poludnie, keď vystupujeme na konečnej. Frekventovaným skalným chodníkom vystúpime k ľadovcu pri chate Téte Rouses 3167 m. Cez topiaci sa ľadovec nastúpime do žľabu pod výstupovým pilierom na Gouter. Prechod žľabu na pilier je istený oceľovým lanom, ku ktorému sa nedá pripnúť, lebo je vysoko. Kamene padajú žľabom ako vždy. Napriek tomu ho prekonáme bez úrazu. Chata na Goutri je preplnená. Tak, tak získavame šesť lôžok pre 10 ľudí. Radšej spať na ľadovci, pretože väčšina nezažmúri oko. Na horných pričniach je neznesiteľná horúčava a prví vstávajú pol hodiny po polnoci.

My odchádzame o tretej. Ide aj Dominik, i napriek povrchovým zraneniam, ktoré utrpel pri páde, keď sa pod chatou vyhýbal padajúcim kameňom. Mesiac je v splne, teplota okolo -5°C. Pohoda. Pred šiestou sme na Valotke. Pripíname si mačky a naväzujeme sa. S brieždením vietor poriadne zosilnel a na vrcholovom hrebeni máme čo robiť, aby sme udržali rovnováhu. Tesne po siedmej sme na vrchole. To už cítiť teplo lúčov vychádzajúceho slnka. Fotíme, filmujeme, tešíme sa. Zvlášť to prežívajú tí, ktorí sú tu prvý raz. Milan vyvliekol hore takmer meter dlhú drevenú naberačku, ktorú sám vyrobil a teraz z nej podáva demänovku. Pred desiatou sme na chate a hneď začneme zostupovať. Pilier Goutu je v hornej časti zľadovatelý a fúka silný vietor. To spomaľuje náš zostup. Tých, ktorí vystupujú hore je výrazne menej ako včera, pretože už zajtra sa má počasie pokaziť. Osmi naši dnes ráno vyrazili z Anquille du Midi 3842 m, na hrebeňový prechod Mont Blancu, cez Tacul 4248 m a Maudit 4468 m. Dúfam, že to zhoršenie počasia nebude dramatické. Večer sa schádzame v tábore. Z hrebeňovky sa ešte večer vrátili Miro s Marošom. Podali skvelý výkon. Ostatní šiesti bivakujú hore.

Štvrtok venujeme prehliadke Chamonix a relaxu. Odpoludnia začína pršať. Večer však prestane. Dopijeme druhý demižón červeného. V závere už i s ostatnými z našich, ktorí sa v zdraví vrátili z vrchu.

V piatok k večeru prichádzame do Täschu pod Zermattom. Ubytujeme sa v campingu Attermetzen. Predpoveď počasia na najbližšie dni je nestála.

V sobotu sa camp vyprázdni. Väčšina mieri na Breithorn, ďalší na niektorú tritisícovku a siedmi na Matterhorn. Tí bivakujú pri Hőrnlihűtte. Peter mi večer pošle SMS-ku: "Ak budú o jednej po polnoci hviezdy, tak vyrazíme na Matterhorn." Hviezdy boli všade, len Matternhorn bol v daždi, takže v nedeľu si vyskúšajú nástup a čakajú zlepšenie počasia.

V pondelok predpovedajú zlé počasie. Posielam ráno Peťovi SMS-ku: "Predpokladám, že ste nevyrazili." To som nevedel, že štyria sú už v tom čase už vysoko v stene, ostatní sa po rannej búrke, ktorá ich tesne minula vrátili. Druhá búrka ich zasiahla v zostupe z vrcholu. Peťovia sú blízko útulne Solvay, tak tam prežijú chladnú noc. Miro a Maroš v búrke zostúpia a majú namále. Výborný výkon podali Janovia. Bivakovali na Trockeneri 2939 m a odtiaľ za dva dni vystúpili na Breithorn, Castor aj Pollux.

Utorok je obloha ako vymetená. K večeru sa všetci stretávame v campingu, aby sme v stredu naobed nabrali kurz - domov.

Akcie sa zúčastnilo 33 členov SVTS. Okrem iného vystúpili na 8 štvortisícových vrcholov:
Mont Blanc 26
Matternhorn 4
Gran Paradiso 30
Mont Maudit 8
Mont Blanc du Tacul 8
Breithorn 14
Cartor 4
Pollux 2



Jožko Zábojník (zabojnik@post.sk)






 

 


posledná modifikácia 01.05.2004 námety a pripomienky