Slovenský vysokohorský turistický spolok - Lomnický štít cez Nemecký rebrík a Medené lávky

Lomnický štít cez Nemecký rebrík a Medené lávky

V piatok večer Brnča praskala vo švíkoch. O 8. jesenné stretko na Brnči bol tradične veľký záujem umocnený krásnym počasím. Už pri augustovom prechode tatranských sediel sa nám s Rišom ,,zbiehali slinky“ pri predstave výstupu na Lomničák cez Medené lávky.

A keď Jano Fabián na porade inštruktorov pred sobotnými výstupmi navrhol si to trochu spestriť nástupom cez Nemecký rebrík bolo rozhodnuté. Ešte večer si každý vyberieme svojich štyroch do družstva. Sme si vedomí náročnosti výstupu a preto oslovíme iba ľudí, ktorých výkony poznáme.

Ráno o pol ôsmej smerujeme všetci 15-ti k nástupu na Nemecký rebrík. Nástup tvorí pomerne široký žľab. Trochu strmý, trochu suťový a zasnežený. Niečo ideme po reťaziach, niečo istíme lanom. Nemecký rebrík začína traverzom Kežmarskej kopy. Je to široká, väčšinou trávnatá rampa. Ďalej pokračuje traverzom Kežmarského štítu. Už iba strmá trochu ľadová a zasnežená suť. Na konci je Ušaté sedlo. Vľavo od sedla sa dá pokračovať na Malý Kežmarský štít a vpravo na Ušatú vežu. My pokračujeme krátkym zostupom a výstupom na koniec Nemeckého rebríka. Tu uvidíme Medené lávky. K nástupu k nim vedie zostup strmým trávnato-skalným zasneženým svahom, ktorý prekonávame pomocou dvoch dĺžok fixného lana. Ich likvidácia zostala na Riša a on tú úlohu hravo zvláda. Je pol jednej, keď zídeme k nástupu na Medené lávky.

Tu je možnosť zlaniť dve dĺžky do Medenej kotliny a v nenáročnom teréne sa vrátiť na chatu.
Všetci však túto možnosť odmietli a tak nastupujeme na dolnú lávku. Pri prvom ľade na lávke si nasadzujeme stúpacie železá. Prechod na hornú lávku cez komín s vklineným balvanom je náročnejší ako zvyčajne a Jano, idúci vpredu naťahuje znovu fix. Po hornej lávke sme za chvíľu pod štítovou stenou Lomničáku. Sú tri hodiny odpoludnia. Všetky okolité kopce sú zaliate v lúčoch slnka. Našej cesty sa však slnko ani nedotkne. Aby sme sa dostali do štítovej steny, musíme prekonať zaľadnený strmý žľab vedúci z úpätia Západnej Vidlovej veže. Vhodné miesto je dosť vysoko. Jano so svojim družstvom z Klubu Erratic prekonávajú aj tento náročný úsek a založia fix o starú reťaz v úzkom komíne, ktorý nás vyvedie do štítovej steny. Tu je už strmosť terénu prijateľná a na hrebeň vychádzame bez istenia. Je päť hodín odpoludnia, keď sa prví dotýkajú zábradlia na vrchole. O pol šiestej sme tam všetci. Všetky dvere na Lomničáku sú zatvorené a tak nám hneď miznú optimistické vidiny rôznych pochutín a nápojov.

Rýchlo zostúpime do Lomnického sedla. Krátku prestávku využijeme na hlt vody a niečo zo zvyšku zásob do úst. Nasadíme si čelovky a trielime na Skalnaté pleso o 900 m z vrcholu nižšie. Potom už iba nekonečný výstup na Svišťovku a konečne uvidíme svetlá na Brnči. Sú však o 500 metrov nižšie. Po 15-tich hodinách od nástupu sú aj poslední v teple chaty.

Jožko Zábojník

FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: