O 29. brnčakurze: stručne od Marcely

Zimné VHT na Brnčalke, marec 2017.

Trošku sme už vedeli, do čoho ideme. S PREVYKom sme boli na Bodoni,

http://www.svts.sk/2737-riport-bodonkurzy-zakladov-vht-2016/  , na letnom stretnutí

http://www.svts.sk/2780-na-xviii-leatnom-tatranskom-stretnuti-svts-na-popradskom-plese-nam-bolo-zasa-raz-fajn/  aj na jesennom stretnutí http://www.svts.sk/2852-15-tatranske-stretnutie-svts-2-opakovaci-brncakurz/    A napriek tomu…

Napriek tomu  sme sa  dozvedeli nové veci.  Pády na prudkom zasneženom šmykľavom svahu (to sa zíde hocikedy – aj cestou na Téryho chatu) – a hlavne ich ubrzdenie.  Viazanie motýlikov, naviazanie lanového družstva na ľadovci. Načo vlastne  sú tie motýliky….  Vyskúšali sme si ťahanie kamaráta z trhliny.  Bolo nás treba 4 ženy o priemernej váhe 60 kg, aby sme vytiahli 100 kg ťažkého chlapa. Aj to bolo na hrane. Ešte lepšie by bolo 5 žien.

A ďalej – vyhľadávanie zasypaných v lavíne pomocou pípsov, práca so sondou a vytváranie snehových profilov. Dosť pomohla aj úplne elementárna vec – ako si správne nastaviť mačky. Ako sa ukázalo, dosť z nás to nevedelo.

A navyše to podstatné – profesionálny a ústretový prístup inštruktorov . Jožko Baník preukázal nesmiernu trpezlivosť a bol schopný aj 10-krát odpovedať na tú istú otázku. A nielen on. Celý inštruktorský team sa vyznačuje trpezlivosťou, ochotou pomôcť a hlbokou erudíciou. A nesmieme zabudnúť – platia tu pravidlá. Čo nie je až také bežné.  Pravidlá pomáhajú prežiť v horách. S nadobudnutou rutinou, či znalosťami  je možné sa v horách pohybovať s väčšou istotou, ale aj s pokorou. Lebo človek nikdy nevie….

Marcela Ďurišová

P. Kalenský: vyťahovanie z trhliny voľnou kladkou: brnkačka!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *