Kurz cvičiteľov SVTS Hoblík 2001

Na prosbu Petra Kostelanského som sa podujal spracovať správu z letného sústredenia cvičiteľov SVTS. Pravda je taká, že ma k tomu donútil. O to viac sa Vám pokúsim priblížiť priebeh tejto úspešnej akcie.

Piatok dvanásteho sme sa spoločne stretli v budove FŠI Žilinskej Univerzity, v počte desať kusov. Po organizačných pokynoch, kde nám vysvetlili, prečo sme tu a načo to vôbec robíme, a prečo vlastne nedáme ani cez víkend pokoj, prišla na rad teória, ktorú zjednodušene pomenujem – 241 nových spôsobov, ako prísť na horách k nešťastiu. Erudovanosť prednášajúcich lektorov bola až podozrivá, ale triumvirát Toma, Novák, Kostelanský opäť potvrdila, že to, čo robia, robia dobre. Šedá mozgová kôra pripomínala po piatich hodinách prednášania nekonzistentnú hmotu a spánok bol hotovým vykúpením.

Nabití vedomosťami sme na druhý deň kráčali v ústrety praktickej aplikácii pod vrchol Hoblíka. Počasie bolo na objednávku, takže ani satelity nemali problém so zameriavaním našej polohy pri hraní sa s GPS. Jeden by si myslel, že všetky sú odvelené nad územie Afgánistánu, ale štyrom dali povolenie, sledovať aj nás. Z ich presného určenia polohy sme boli takí jasní, že sme nakoniec takmer poblúdili. Apropo – je to šikovná mašinka. Lacko Novák nás vyslobodil od výdobytkov techniky tým, že nám vložil do rúk buzoly, zadal azimuty a my, plní odhodlania, vydali sme sa v ústrety ďalšiemu dobrodružstvu. Ak náhodou ste v tom čase boli nablízku a počuli výkriky z lesa, ako napr: 282 stupňov, mááám, doľava, do Boha, som celý mokrý, atď., vedzte, že to len hŕstka cvičiteľov blúdila v úsilí o čo najlepsí čas. Človek by si bol myslel, že mu dajú aspoň trocha oddychu, ale chyba lávky. Kosťo a Lacko už aj pádili na Hoblík a my, pekne za nimi sťa kurence za materou. Laná fiknuté cez borháky a už sme aj testovali vplyv gravitácie na človeka. Okrem toho záchrana kámoša pohodeného niekde v stene, budovanie štandov a mnoho nových informácií, ktoré Vám môžu predĺžiť "utrpenie" na horách. Deň sa blížil ku koncu a volanie "base campu alias krčmy vo Višňovom" bolo čoraz silnejšie. Až tam zisťujeme, že hlad je len prezlečený smäd. Kto si myslí, že sa tam rozpútali orgie, tak má pravdu. Vyzerajúc ako parta samovrahov trímali sme v rukách špagáty a opakovali si viazanie uzlov. Takto zauzlení, sme dostali nápad na bivak na vrchole Hoblíka. Nástup na túru bol o 23.00 hod. pred krčmou s celkovým počtom 5 frekventantov + 1 inštruktor. Zvyšok expedície "zaštandoval" na parkovisku v obave o svoj majland – luxusné limuzíny, laptopy a nábytok z IKEY (pozdravujem Ťa, Kalenský).Na také bivaky, aký sme prežili na Hoblíku, sa nezabúda. S Kostelanským po boku čumíte do neba a vidíte pánu Bohu do okien (ďakujem Ti, Kosťo, bol si príjemný spoločník).

Ráno bolo gýčové a raňajky ešte viac. Zišli sme k našej obľúbenej feratke, ktorá bohužiaľ nie je prvá na Slovensku a zlaňovali až osmy vreli. Preväzovanie sa v previse z jedného lana na druhé, pár metrov nad zemou, otriaslo kľudom aj u tých najväčších flegmošov. Postupnosť krokov je dosť dôležitá pre prípadné prežitie. Osobne považujem za najväčší výkon vynášku horúcej kávy cez feratku P.Kalenskému na zlaňovacie stanovište, na ktorú sa podujala dvojka bez kormidelníka P.K + M.F. Tváril sa síce akože nič, ale dúfam, že mu chutila. Po posledných pokusoch sme nabrali kurz Višňové, kde padali posledné podania rúk a dovidenia na ďalšom kurze. A že tam budem, netreba hádam ani zdôrazňovať.

Záverom býva taký zvyk, že sa ďakuje. Nuž, verný tradíciam, ale najmä z celého srdca si dovoľujem poďakovať lektorom kurzu za ich ochotu, ústretovosť, slivovicu a mnoho iného. Osobitná vďaka patrí obidvom Petrom, ktorí asi nevedia, čo s voľným časom, a tak ho investujú do učiteľských kreatúr ako som ja. Ak ste došli až sem, tak tu je už koniec.

Michal Frank – Komenský

 

Školenie cvičiteľov SVTS – pohľad z druhej strany

Ďakujem Mišovi Komenskému za pekný článok (aj keď som ho musel najskôr presviedčať, aký je geniálny spisovateľ). Pri pohľade z druhej strany by som aj ja chcel niekomu poďakovať, a to účastníkom kurzu. Je to silná skupina, s ktorou sa veľmi dobre pracovalo. Vďaka ich vedomostiam a skúsenostiam prebiehala praktická časť úplne bez problémov.

Ale aby som len nechválil. Musím skonštatovať, že kurz neprebehol až tak úplne bez problémov. Luxusné limuzíny, laptopy a nábytok z IKEY sú bohapusté výmysly na zdôvodnenie "štandovania" na parkovisku (piati v jednej malej Fieste). Mohli by sme napísať, že to bolo z lenivosti alebo zo strachu pred medveďmi na Hoblíku (podľa Príručky mladých svišťov medvede na Hoblíku otravujú iba v noci). Pravda je taká (a teraz si musíme vstúpiť do svedomia), že sme zabudli zaradiť do prednášok jednu dôležitú tému – "Návrat do bivaku po návšteve miestneho pohostinstva". Mišo nám tento nedostatok zabudol vo svojom pochvalnom článku vytknúť (alebo že by si tým chcel šplhnúť?). Týmto sa teda dotyčným ospravedlňujeme a veríme, že nočné hľadanie bivaku v nich nezanechalo trvalé následky. Nech sa len tešia na zimnú časť. Aj my sa na nich tešíme.

Peter Kostelanský ()

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *